Stoltenberg pred summitom NATO zdôraznil potrebu jednoty spojencov

Brusel 11. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Francois Mori)

Rozpačitý, zložitý a nepredvídateľný – aj týmito prívlastkami označuje európska tlač dvojdňový summit NATO, ktorý sa v stredu popoludní začína v Bruseli. Medzi diplomatmi z krajín Severoatlantickej aliancie panujú obavy, či program vrcholnej schôdzky nezatienia nálady amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Slovenskú republiku na summite zastupuje prezident Andrej Kiska, ktorého sprevádza minister obrany Peter Gajdoš, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu dopoludní potvrdil, že hlavnými bodmi programu bude posilňovanie spoločnej obrany, výdavky na obranu, bezpečnostné výzvy v Európe a vo svete a ďalšie rozširovanie Aliancie.

“Všetky summity NATO sú dôležité, ale ten dnešný a zajtrajší má osobitný význam, pretože čelíme bezprecedentným bezpečnostným výzvam a hrozbám a zároveň vidíme rozdiely a nezhody medzi spojencami,” uviedol Stoltenberg.

Summit by mal podľa neho demonštrovať, že NATO si plní svoju funkciu a že všetci jej členovia sú schopní navzájom spolupracovať.

Lídri Aliancie by mali podľa Stoltenberga potvrdiť posilnenie kolektívnej obrany, zintenzívnenie boja proti terorizmu, novú výcvikovú misiu v Iraku a väčšiu podporu afganských bezpečnostných síl. Dohoda sa očakáva aj pri schválení zmodernizovanej veliteľskej štruktúry NATO. Ide o spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán v Norfolku (USA) a veliteľstvo NATO pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu v nemeckom meste Ulm.

“Musíme ukázať výsledky, aj pokiaľ ide o spoločné zdieľanie bremien, o výdavky na obranu,” zdôraznil šéf Aliancie. Ocenil, že spojenci po desaťročiach znižovania rozpočtov na obranu začali viac investovať do svojich vojenských rozpočtov, pričom rok 2017 bol v znamení rekordného nárastu obranných výdavkov v celej Európe aj v Kanade.

Sedem členských krajín podľa Stoltenberga tohto roku splní dvojpercentný rozpočtový cieľ výdavkov na obranu. Na základe vlani dohodnutých národných plánov európska časť NATO a Kanada do roku 2024 venujú na obranu dovedna 266 miliárd dolárov.

Podľa jeho slov je silné NATO dôležité pre Európu aj pre USA. “Je potrebné, aby sme ukázali, že na tomto summite, aj napriek rozdielom v rôznych otázkach, budeme schopní nájsť dohodu a prispieť k posilneniu NATO ako základného kameňa transatlantickej jednoty,” zdôraznil Stoltenberg.

Americký prezident opakovane kritizuje niektorých spojencov, vrátane Nemecka, že ich výdavku na obranu nezohľadňujú silu ich národných ekonomík a spochybňuje aj harmonogram postupného narastania výdavkov na obranu. Ten predvída, že väčšina spojencov dospeje k dvojpercentnému podielu HDP na obranné účely v roku 2024. Trump žiada tento termín skrátiť. Argumentuje aj tým, že kým USA v roku 2018 vyčlenia 3,5 percenta HDP na obranu, Nemecko dá na rovnaké účely iba 1,24 percenta HDP.

“Tieto krajiny musia zintenzívniť svoje úsilie, a nie iba za desaťročné obdobie. Musia to okamžite zvýšiť. Nemecko je bohatá krajina,” vyhlásil Trump v stredu ráno po pracovných raňajkách so Stoltenbergom.

Európska tlač upozornila, že Európanov znepokojili aj Trumpove vyhlásenia pred odletom na summit. Americký prezident totiž vyhlásil, že sa mu bude zrejme ľahšie komunikovať v pondelok v Helsinkách s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako so spojencami z NATO v Bruseli. Stoltenberg priznal, že spojenci chcú od Trumpa, aby objasnil, aké má zámery ohľadom stretnutia s Putinom a naznačil, že aj v tejto otázku musí Aliancia zostať jednotná.