Štátna politika voči Slovákom v zahraničí má zohľadňovať novú skupinu krajanov

Bratislava 26. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Štátna politika voči krajanom v zahraničí by sa mala intenzívnejšie zamerať na novú slovenskú diaspóru tvorenú tými, ktorí do zahraničia vycestovali v posledných dvoch desaťročiach zo socio-ekonomických dôvodov

Pri zámeroch a cieľoch to vo viacerých bodoch spomína návrh Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2021 – 2025. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) materiál zaradil do medzirezortného pripomienkového konania.

“Počet Slovákov (občanov, ale už aj bez občianstva SR), ktorí dlhodobo legálne žijú v nových krajinách, je pomerne stabilizovaný, s potenciálom ďalšieho kontinuálneho rastu,” pripomína ÚSŽZ v dôvodovej správe.

Novú slovenskú diaspóru tvoria manuálne pracujúci ľudia v oblasti agrosektora či turizmu, ďalej vyššia stredná trieda zložená z výskumníkov, vedcov, technikov a takisto študenti a stážisti, ktorí ostávajú v zahraničí. Túto skupinu charakterizuje to, že nemá záujem o inštitucionálne spájanie sa s existujúcimi spolkami, prevláda medzi nimi komunikácia na neformálnej báze prostredníctvom sociálnych sietí.

ÚSŽZ upozorňuje, že väčšina novej slovenskej krajanskej komunity nespadá pod zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí

ÚSŽZ upozorňuje, že väčšina novej slovenskej krajanskej komunity nespadá pod zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V návrhu koncepcie preto úrad iniciuje komplexne a prierezovo riešiť oblasť vzťahov a komunikácie s novou slovenskou diaspórou. Malo by ísť nielen o legislatívne rozšírenie kompetencií ÚSŽZ, ale i redefinovanie pojmu “Slovák žijúci v zahraničí”, prípadne iné legislatívne definovanie novej slovenskej diaspóry. Zmeny by mal reflektovať nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

“Okrem udržiavania slovenskosti a väzieb so Slovenskom by cieľom štátnej politiky SR vo vzťahu k novej slovenskej diaspóre malo byť aj dosiahnutie čo možno najväčšej miery návratu slovenských občanov do SR,” oznámil ÚSŽZ v materiáli.

Ďalšie legislatívne úlohy, ktoré sa týkajú štátnej politiky voči krajanom, spomínajú takisto možnosť rozšíriť a zjednodušiť voľby zo zahraničia, možnosti zjednodušenia udeľovania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí i novelizáciu školského zákona, ktorá budú zohľadňovať potreby migrujúcich občanov SR a ich neplnoletých detí.

Návrh koncepcie pripomína tiež záväzok z programového vyhlásenia vlády o postupnom zvyšovaní finančných prostriedkov určených na štátnu podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí na úroveň sumy, ktorú štát vyčleňuje na podporu národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

Nemenné ciele koncepcie štátnej politiky voči krajanom smerujú k podpore a propagácii infraštruktúrnych projektov, prostredníctvom ktorých sa udržujú, respektíve vznikajú multifunkčné kultúrno-vzdelávacie krajanské centrá. Prioritami sú naďalej podpora vzdelávania a zachovania jazykových tradícií, podpora kultúrnych, propagačných i mediálnych aktivít. V tejto súvislosti by sa mali vzhľadom na generačné zmeny v krajanskom svete dostávať postupne do popredia nové komunikačné platformy.

Podľa odhadov žije v zahraničí približne 560.000 až 600.000 príslušníkov autochtónnej slovenskej menšiny. V prípade Slovákov v západnej Európe a zámorí, ktorí tvoria nové migračné vlny, najmä generácia emigrácie z roku 1968 a dobrovoľne odchádzajúci Slováci po roku 1989, sa odhady pohybujú na úrovni 1.250.000 – 1.300.000.