Môj profil 
Predplatné
“Počet žiadateľov o finančný príspevok a hlavne počet miest v týchto zariadeniach značne stúpol (o 4991). Týka sa to najmä zariadení pre seniorov, v ktorých oproti minulému roku pribudlo 2336 miest u neverejných poskytovateľov, ktorými sú rôzne neziskové organizácie a 596 miest pribudlo u verejných, ktorých zriaďovateľmi sú mestá a vyššie územné celky,” zdôvodnil hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michal Stuška. Ako vysvetlil, zvýšenie počtu miest nesúvisí len s otvorením nových zariadení sociálnych služieb, ale aj s preregistráciou – transformáciou domovov sociálnych služieb na zariadenia pre seniorov, ktoré je možné financovať zo štátneho rozpočtu.
“Z prostriedkov Regionálneho operačného programu (ROP) sa v tomto roku predpokladá vytvorenie 1586 miest u verejných poskytovateľov a 697 u neverejných poskytovateľov,” doplnil hovorca rezortu. Rezort práce predpokladá, že sa výdavky vyšších územných celkov (VÚC) na domovy sociálnych služieb prevádzkované neverejnými poskytovateľmi znížia. “Prejaviť by sa to malo vo financovaní väčšieho počtu klientov neverejných poskytovateľov, ako to bolo v tomto roku,” povedal Stuška.
Štát prispieva len na vybrané druhy sociálnych služieb. Napríklad zariadenia pre seniorov dostávajú mesačne 320 eur. O tento príspevok môže požiadať obec alebo mesto ako verejný poskytovateľ sociálnej služby, ale aj nezisková organizácia ako neverejný poskytovateľ. Štát však kladie celý rad podmienok, ktoré žiadateľ musí splniť. Predkladá napríklad výpis z registra poskytovateľov, tiež doklad o tom, že zariadenie nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom. Podmienkou je tiež podanie písomnej žiadosti v zákonnom stanovenej lehote od 1. 8. do 30. 9. príslušného roka.
Klient platí úhradu podľa príjmu a majetku
Na všetky druhy pobytových zariadení sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je obec, v súčasnosti prispieva štát, klient a jeho rodina. V prípade, že ani tieto zdroje nepokryjú náklady sociálnej služby, hradí ich obec alebo mesto zo svojho rozpočtu.
“Iná situácia je pri sociálnych službách, ktoré sú zriadené vyššími územnými celkami (VÚC) a ktoré si financuje VÚC zo svojho rozpočtu. Popri tom VÚC financuje aj u neverejných poskytovateľov vybrané druhy sociálnych služieb, napríklad domovy sociálnych služieb, rehabilitačné strediská. V roku 2014 ich na regionálnej úrovni podporil aj štát mimoriadnou dotáciou vo výške 10 miliónov eur,” priblížil TASR hovorca Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny (MPSVR) SR Michal Stuška. Pripomenul tiež, že Slovensko pristúpilo k transformácii veľkokapacitných pobytových zariadení sociálnych služieb na poskytovanie služieb komunitného charakteru. Zámerom vlády je podľa vyjadrenia rezortu práce budovanie zariadení rodinného typu.
“Podporíme čo najdlhšie zotrvanie klientov v ich prirodzenom prostredí, je to v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Dôkazom toho sú aj v súčasnosti implementované národné projekty v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Regionálneho operačného programu (ROP),” povedal Stuška.
Poskytovatelia sociálnych služieb môžu ešte do 31. 12. 2014 MPSVR požiadať o dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb. Pokiaľ sa na ekonomicky oprávnených nákladoch sociálnej služby podieľa aj štát (320 eur mesačne) alebo samospráva rôznymi príspevkami, poskytovateľ a to aj neverejný, je povinný dodržiavať ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou.
“Klient platí úhradu len podľa príjmu a majetku. Po zaplatení úhrady mu musí zostať zákonom stanovená suma. Ak je jeho príjem nižší ako je zákonom stanovená hranica, neplatí žiadnu úhradu a ak prekračuje nepatrne takúto hranicu, platí len čiastočnú úhradu. Za predpokladu, že dospelé zaopatrené deti majú dostatočný príjem, rozdiel medzi požadovanou – stanovenou úhradou a úhradou, ktorá je nižšia v dôsledku uplatnenia ochrany príjmu, platia tieto deti,” doplnil Stuška.
ml
.JPG)
.jpg)
.jpg)
