Môj profil 
Predplatné
Z výsledkov minulých historických prieskumov vyplýva, že Česi sa o modernú históriu príliš nezaujímajú. To však u Jana Palacha neplatí, pretože o jeho sebaupálení nepočulo len šesť percent opýtaných občanov.
Väčšie znalosti tradične prevládajú u ľudí vo veku 50-70 rokov, medzi mladou časťou obyvateľstva (18-24) o Palachovi nepočul každý piaty. S pojmami normalizácia alebo pražská jar sa to nedá porovnávať…
“Keď hovoríte o normalizácii, tak veľa študentov nevie, prečo by sa ňou mali zaoberať. Ale Palacha áno – je to rovnako mladý človek ako oni, je to príbeh, ktorému sa jednoducho nedá vyhnúť,” komentoval výsledok pre Aktuálně.cz Mikuláš Kroupa, ktorý je riaditeľom spolku Post Bellum. Práve tento spolok bol zadávateľom prieskumu.
Nie je zlé, že o Palachovi väčšina Čechov vie, ale na druhej strane len hŕstka opýtaných dokáže popísať kontext jeho činu.
“Väčšina národa nedokáže pochopiť, prečo to Palach urobil. Keď sa spýtate žiakov, tak vám povedia, že to bol ten študent, čo sa upálil proti komunizmu. Ale čo je komunizmus, v akej dobe to bolo, proti čomu protestoval, čo nasledovalo potom, už nedokážu povedať,” vysvetľuje Kroupa.
Hoci mladší respondenti vidia Palachovo upálenia ako hrdinský čin, tak v najstaršej generácii (55-64) rovnaký názor zastáva iba 19% občanov, navyše prakticky polovica vidí jeho smrť ako zbytočnú obeť. Riaditeľ Kroupa sa domnieva, že názor starších občanov je spojený s ich vlastným životom v tejto dobe.
“Všetci boli dotknutí otázkou, ako to, že sa mladý človek upálil a ty si pokojne chodíš do fabriky, na pivo, zatiaľ čo tu niekto hrozným spôsobom trpí za spoločnú vec,“ komentuje situáciu.
Kroupa s názorom zbytočnej smrti Palacha však rozhodne nesúhlasí, podľa neho je jeho odkaz medzi nami stále prítomný.
“Záleží na nás, akú zmysluplnosť čin bude mať. Nemôžeme ho uzavrieť do časového vymedzenia, že platí napríklad len do roku 1971. Jeho odkaz je medzi nami stále prítomný. Žijeme v dobe, keď sa máme brániť cenzúre a dezinformáciám. Máme byť pripravení sa spojiť proti diktátorským tendenciám, ktoré v spoločnosti sú stále prítomné. Síce sme ich v roku 1989 porazili, ale to neznamená, že zmizli,” hovorí na záver Kroupa.
.JPG)
.jpg)
