Môj profil 
Predplatné
Na seminári rezonoval problematický tlačový zákon, ktorý mal byť už po roku 1989 výrazne zmenený a prispôsobený súčasným podmienkam. Po rôznych pokusoch rekonštrukcie napokon z neho zostal iba zdrap neúčinného papiera.
Konštatovalo sa, že mediálny priestor na Slovensku sa od tzv. nežnej revolúcie v roku 1989 vyvíjal značne chaoticky. Médiá u nás a vo svete sú veľmi citlivou oblasťou, lebo sú významným politickým nástrojom v boji o moc, konštatovali účastníci stretnutia.
Do roku 2008 sa jednotlivé slovenské vlády viac, či menej trápili s prípravou tlačového zákona, ktorý napokon vo svojej podstate obsahuje tri základne paragrafy – právo na opravu, právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie.
Slovo novinár alebo redaktor bolo vytesnené z poslednej “opravy” mediálneho zákona a tak isto absentujú povinnosti štátu, ktorý je zodpovedný za pluralitu médií. V zahraničí kvalitné tlačové zákony obsahujú o.i. aj zmienku o poistení zo zodpovednosti, prípadne štatút redakcie. Nič také sa v súčasnom tlačovom zákone nenachádza.
Všetci novinári dobre vieme, že zákon má dopad aj na celú spoločnosť. Až po brutálnej vražde novinára Kuciaka sa v plnej nahote obnažili všetky diery v zákone. Najmä miera ochrany novinára v spoločnosti. Účastníci seminára SAN privítali aktivitu MK SR so zriadením pracovnej skupiny na zmenu TZ.
Pracovná skupina vytvorená MK SR zastupuje všetky relevantné novinárske organizácie a vydavateľov periodickej tlače. Ministerstvo vytvorilo dobrý základ pre ďalšie rokovania relevantných zástupcov novinárskej obce s cieľom kvalitnej opravy zákona.
Účastníci seminára ďalej konštatovali, že v posledných rokoch vymizla akákoľvek aktívna kontrola nad vysielaním v spisovnom jazyku v spravodajských a publicistických reláciách všetkých vysielateľov. Nové generácie moderátorov a moderátoriek spopularizovali nespisovné slová a bežne ich používajú ako slovenské.
Stav začína byť neúnosný aj vo verejnej službe. Verejnoprávny hybrid RTVS je vysielateľom zo zákona, a preto by táto jediná služba pre verejnosť mala ísť príkladom. Ďalej bola viacerými diskutujúcimi konštatovaná klesajúca úroveň programu RTVS. Vo vysielaní nie je vytvorený priestor pre iné názorové skupiny aj napriek žiadosti viacerých relevantných žiadateľov. Neobmedzil sa ani nákup licencovaných projektov, ktoré z RTVS odsávajú značnú časť rozpočtu na úkor vlastnej tvorby. V RTVS je už dlhšiu obmedzený priestor pre vysielanie a podporu nezávislých tvorcov. Nie je možné aby verejná služba neplatila nezávislým tvorcom a ich tvorbu preberala ako dar. Takýto stav je neprípustný a v EÚ nemá obdobu.
Na Slovensku sme sa vďaka politikom dopracovali do stavu s akým vonkoncom nemôžeme byť spokojní. Oligarchické mediálne reťazce plnia zadania majiteľov a politicky jednostranne zafarbení nájomní novinári “otravujú studne”. A čitatelia si za svoje ohlupovanie ešte aj platia.
Poslankyňa NRSR Cséfalvayová má asi dôvod hovoriť o Slovensku ako o demokracii karpatského typu aj keď to myslela pejoratívne a inak. Naozaj: V slovenských podkarpatských médiách netreba nijaké argumenty, stačí nenávistná politická demagógia!
Politici sú zodpovední aj za to, že v mnohých médiách v minulosti pracovali a aj dnes pôsobia novinári spolupracujúci s výzvednými službami. Vieme, že bojovať s tajnými službami svetového dosahu nie je jednoduché. Po takmer štvrťstoročí priznal bývalý zástupca šéfredaktora Slovenského denníka Anton Selecký, ktorý do funkcie nastúpil v januári 1992 (vydavateľom denníka bolo KDH), že voľby na Slovensku ovplyvňovala britská tajná služba MI6. Jej ľudia nosili do redakcie hotové materiály, ktoré mal denník uverejňovať. Boli zamerané na porážku Mečiara, ktorý bol symbolom samostatnej slovenskej štátnosti. V tom čase pôsobil v Národnej obrode Igor Cibula, dokonca na poste zástupcu šéfredaktora, ktorý na svojej webovej stránke priznáva spoluprácu s britskými tajnými službami.
Niet pochýb o tom, že práve cudzie tajné služby ovplyvnili výsledok volieb na Slovensku v roku 1998 a vládu zostavovala reprezentácia bez vzťahu k štátnosti. V tom čase sa na scéne objavil ďalší agent tajných služieb Peter Tóth zamestnaný v denníku SME. Alebo spomeňme nedávne priame riadenie novinárov poslancom Grendelom vo verejnej službe RTVS, konštatovali diskutujúci účastníci seminára SAN.
V závere sa účastníci stretnutia zhodli aj na tom, že súčasná neprehľadná situácia v mediálnej oblasti je výsledkom predovšetkým absolútneho nepochopenia dosahu médií na dianie v štáte bývalým ministrom kultúry Maďaričom. Nielenže za jeho éry nebola ani len predložená koncepcia mediálnej politiky, ale bol prijatý nefunkčný tlačový zákon, ktorý v mediálnom prostredí umožnil diktát oligarchov a ich vplyv na politiku.
Napriek tomu, že Ústava SR celkom zrozumiteľne hovorí, že „zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad i používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“ vidíme, že v súčasnosti nejestvujú zákonné bariéry uplatňovať toto ústavné právo. Potom iniciatívu preberajú takí samoregulátori, ako smatanovia, benčíkovci, korporátne médiá a ďalší.
Za SAN a účastníkov seminára Mgr.Art. Štefan Dlugolinský, predseda
.JPG)
.jpg)
