Môj profil 
Predplatné
Drvivú väčšinu slovenských návrhov i európskych indikátorov si každoročne osvojili programy reforiem, ktoré musia členské štáty predkladať Bruselu vždy v apríli. “Problém je v tom, že z programov reforiem, ktoré mali Slovensku pomáhať, sa zrealizovalo len veľmi málo a zo zhruba dvadsiatky cieľov, ktoré sa každoročne pripomínali, v tomto roku Slovensko splní len veľmi malú časť. Zrejme šesť alebo sedem,” uviedli analytici VÚB. Poukázali napríklad na vnímanie korupcie z dielne Transparency International, kde sa Slovensko zosunulo o ďalšie dve priečky, či výsledky testovania 15-ročných žiakov PISA, v ktorom Slovensko naďalej vážne zaostáva za drvivou väčšinou vyspelých krajín.
Postupom času však vláda od niektorých cieľov aj upustila. Napríklad od efektivity výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), či dlhodobej udržateľnosti verejných financií. “V programe reforiem sa síce ešte sledujú, no ako cieľ pre rok 2020 už nefigurujú,” upozornili analytici banky.
Slovensko zachraňuje len trh práce. “Ten sa v ostatných rokoch vyvíjal lepšie, ako sa predpokladalo, keď ani nie extrémne vysoký hospodársky rast dokázal vytvárať veľké množstvo nových pracovných miest,” priblížili analytici VÚB. Podľa nich to Slovensku pomôže splniť ciele miery zamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti pod tri percentá v prípade aktívnej populácie i podielu ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.
“Okrem toho krajina zrejme splní už len cieľ podielu mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním a veľmi benevolentne nastavený plán pre objem skleníkových emisií, pri ktorých má byť maximálny rast 13 % v porovnaní s rokom 2005, aj keď Európska únia ako celok si dala za cieľ pokles o 10 %,” vymenovali analytici banky. Vysokoškolská vzdelanosť na Slovensku rýchlo rástla. Vo veku 30 až 34 rokov malo v roku 2018 titul už takmer 38 % ľudí a 40-percentný cieľ tak zrejme môže byť dosiahnutý. “Kvantita sa však nemusí rovnať kvalite,” upozornili analytici.
V ostatných oblastiach je dosiahnutie cielených hodnôt indikátorov buď vážne ohrozené, alebo nemožné. Podľa analytikov je to najmä pre to, že Slovensko plnilo reformné plány, ktoré si samo stanovovalo, len slabo. “Často išlo aj presne opačným smerom. Príkladom môže byť zastropovanie dôchodkového veku, ktoré výrazne zhoršilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií,” pripomenuli analytici VÚB.
Zlepšenie za poslednú dekádu nebadať v prípade podnikateľského prostredia sledovaného indikátorom Svetovej banky Doing Business. Tiež využívanie služieb e-Governmentu je na Slovensku napriek rastu slabé. “Vlani ho síce reportovalo 59 % opýtaných, no cieľ viac ako 70 % pravdepodobne nedosiahneme,” tvrdia analytici.
Slovensko zaostáva podľa analýzy aj vo vývoze high-tech produktov, ktoré závisia najmä od štruktúry a vyspelosti priemyslu. “Dosahujú však stále len zhruba desatinu všetkých exportov, čo je citeľne vzdialené od cielených 14 %,” podotkli analytici.
Dĺžka dožitia v zdraví za poslednú dekádu mierne vzrástla na 56 – 57 rokov, avšak cieľ 60 – 60,5 roka ani zďaleka podľa analytikov nedobehla. “Navyše, vôbec sa dobre nemeria. Mohlo by sa preto napríklad cieliť znižovanie počtu takzvaných odvrátiteľných úmrtí,” myslia si analytici.
Efektivita výberu daní meraná tzv. medzerou DPH sa na Slovensku zvyšovala, avšak v poslednom období už len miernejšie. “Preto za benchmarkom úspešnejších krajín SR stále zaostáva, čo štát oberá o peniaze a daňovníkov o spravodlivosť v povinných platbách štátu,” tvrdia analytici VÚB.
Rozpočtová zodpovednosť bola podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2015 vďaka znižovaniu deficitu a reformám dôchodkového systému už takmer dosiahnutá. “Odvtedy sa každým rokom zhoršuje,” podotkli analytici.
Problémové sa javia aj citácie výskumníkov, ktoré majú ukazovať kvalitu a relevantnosť miestnej vedy. “Zvýšili sa najmä v rokoch 2013 až 2015. Odvtedy nerastú a ostávajú ďaleko od cieľa 70 % priemeru Európskej únie,” dodali analytici VÚB.
.jpg)
.JPG)
