Bratislava 4. februára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Vladyka Milan Chautur na svojej stránke na sociálnej sieti odpovedal na otázku, či je správne dať pokrstiť dieťa hneď po narodení, alebo či je lepšie nechať ho nech sa rozhodne samo, keď k tomu dospeje a uzná to za správne
Otázku položil neznámy veriaci potom, ako si prečítal príspevok jednej známej herečky, ktorá v ňom píše, že svojho syna nedala pokrstiť a toto rozhodnutie nechá na ňom, keďže viera podľa nej pramení z vlastného presvedčenia a človek musí dospieť k tomu sám.
„Dosť ľudí v komentároch argumentovalo, že rodič je predsa za dieťa zodpovedný a vlastne odovzdáva mu to najlepšie, čiže veriaci človek postoj viery, jej pravdy a hodnotu. Ja osobne zastávam tiež takýto názor, že kresťania majú dávať svoje deti krstiť a nie nechať ich, nech sa samé rozhodnú, keď budú dospelé. Čo na to vravíte Vy? Ako sa postaviť k takémuto názoru, ako argumentovať, keď druhá strana má argumenty typu „Aj Ježiš sa dal pokrstiť ako dospelý, a čo? A tak to má byť!“ alebo „Veď predsa nikde v Biblii sa nepíše, že sa majú dať krstiť malé deti,“ píše sa v otázke adresovanej vladykovi.
Podľa vladyku Milana je odpoveď jednoduchá v tom, že buď prijmeme pre svoje dieťa postoj starostlivosti o jeho duchovné i materiálne dobro, alebo to ponecháme samo na seba.
„Pri dôslednom napĺňaní vlastného postoja, sa buď postaráme o dieťa, alebo ho zanedbáme. V materiálnej oblasti zanedbať dieťa by pre nás znamenalo riskovať trest vyplývajúci zo štátnych zákonov, alebo aj smrť dieťaťa. Pri duchovnom zanedbaní príde trest z “vyššej inštancie” vo forme prázdneho vnútra, ktorým je poznamenaný často dnešný mladý človek. Preto je logické, že konáme tak, ako sme schopní rozmýšľať o duchovných skutočnostiach a až neskoro pochopíme to, že nielen biologický vývin od útleho detstva je potrebný pre zdravosť človeka, ale aj duchovný vývoj od útleho detstva ráz urobí z človeka v dospelosti zrelého, alebo nezrelého pre život viery,“ vysvetlil vladyka.
Dodal, že záležitosť neskorších konverzií je o čomsi inom. Postoj rodiča, ktorý sa “hrá” na slobodného od všetkého i v tom, že zanedbáva v duchovnej oblasti vlastné dieťa, je podľa jeho názoru strašne nezodpovedný.
Pripomenul, že niekedy sa rodičia snažili pokrstiť svoje dieťa čím skôr, lebo bola veľká úmrtnosť detí. „Tak, ako malé dieťa žije zo starostlivosti rodičov o materiálne dobrá, tak je na nich, aj na ich vieru odkázané v oblasti duchovna. Preto aj cirkev dovolila a doporučuje krstiť na základe viery rodičov už malé deti, aby aj duchovne boli pripravení na život. A preto východná cirkev dovoľuje pristupovať už deťom po krste k sv. prijímaniu, lebo sviatosti tajomne účinkujú aj bez ľudskej chápavosti – a tak ich cirkev aj pomenúva “mistérium fidei”=tajomstvo viery, ktoré v plnosti nepochopí dieťa, rovnako ako ani dospelý človek,“ upresňuje na záver.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.