Väčšina psychiatrických pacientov má to šťastie, že ich porucha nie je zdrojom verejných diskusií, pohoršenia a posmechu. Pre rodinu pacienta musí byť veľmi smutné a nepríjemné, ak sa ich príbuzný nedopatrením dostane do vysokej funkcie a v tejto funkcii urobí niečo, čím svoju diagnózu zviditeľní pred zrakmi celého národa a uvalí tak na celú rodinu biľag na dlhé desaťročia.

Buďme preto zhovievaví. A to aj napriek tomu, že je len veľmi neurčitá a veľmi diskutabilná hranica medzi tým, kde pacient za svoju diagnózu nemôže a zasluhuje si pochopenie a ľútosť, a tým, kde dotyčného diagnóza je len jeho obludne rozvinutou nemravnosťou, za čo si zasluhuje najhlbšie opovrhnutie.

Ale poďme k veci, ku včerajšiemu dianiu v slovenskej politike. Pred hlasovaním o odvolaní vlády išiel minister financií Igor Matovič podať do Prezidentského paláca demisiu. Predseda strany SaS Richard Sulík to opísal takto: „Stalo sa niečo nehorázne, neviem či sa to stalo za posledných 30 rokov v slovenskej politike. Minister financií prišiel k prezidentke, podpísal demisiu a potom to vytrhol jej pracovníkovi z rúk, že si to rozmyslel. Ja si myslím, že nič lepšie nedokumentuje to chaotické vládnutie, ktoré tu zažívame, a obzvlášť po našom odchode.“

Metod Špaček, vedúci prezidentskej kancelárie tú situáciu vidí takto: „Dnes podvečer sa dostavil do Prezidentského paláca minister financií s cieľom podať demisiu. Vzhľadom na to, že už bolo po pracovnej dobe, dohodli sme si stretnutie v priestoroch v Grasalkovičovom paláci. Minister financií predo mnou demisiu podpísal, my sme potvrdili jej prijatie, následne počas toho, ako sme vytvárali jej kópiu, aby sme mu ju odovzdali, tak si z mojich rúk vytrhol obidve, kópiu aj originál, otočil sa a odišiel. Zazneli slová: ,Viete čo, rozmyslel som si to.‘“ Na otázku, či pritom telefonoval, Špaček odpovedal: „Počas celého toho aktu podávania demisie telefonoval.“

Matovičova verzia je iná: „Podal som svoju demisiu, požiadal som o kópiu, zároveň som telefonoval s človekom, ktorého si veľmi vážim, a ktorý mi povedal, že bojovníci sa pred mafiou neskláňajú. Pre mňa to boli natoľko silné slová, že keď mi kancelár priniesol moju demisiu, a keď mi ich podával, tak som si ich zobral. Podával mi jednu, ja som si zobral aj druhú. Veľmi ma mrzí komunikácia zo strany Prezidentského paláca, aj zo strany pani prezidentky, keď hovorí o vytrhnutí mojej demisie a tej kópie.“

Teda do zoznamu ľudí, ktorí o Matovičovi zákerne klamú a zradili ho, sa k dlhému radu politikov z opozície, dlhému radu Matovičových bývalých spolustraníkov, dlhému radu (dnes už bývalých) koaličných spolubojovníkov pridala aj prezidentka a pracovníci jej úradu. Druhá možnosť je, že tu klame a zrádza niekto iný, a to vždy a zo zásady…

Podstata veci je však aj tak inde. Dôležitou pointou toho, čo sa udialo, nie je len smutná a trápna scénka Igora Matoviča v Prezidentskom paláci, ktorá spôsobila, že si Matovič v konečnom dôsledku zničil svoju vládu sám, ale aj čosi iné. A síce fakt, že keby Matovič nevytrhol svoju demisiu vedúcemu prezidentskej kancelárie z ruky, tak by SaS bola vládu podržala a všetko by pokračovalo ako doteraz: Matovič ako majiteľ tretiny parlamentu by naďalej z úzadia veci riadil – rozdiel by bol iba v tom, že by oficiálne nerozhodoval o peniazoch sám, ale by mal na to svojho človeka.

Teda SaS v skutočnosti nechcela vládu odvolať. Oficiálne dostupné fakty hovoria, že ju k tomu donútil Matovič sám, údajne na základe tajomného telefonátu. Dôležité je teda mať na pamäti, že SaS nechcela to, čo teraz nastane. Kto to teda chcel?

Dnes ešte stopercentne nepoznáme skrytý zmysel týchto udalostí, ale je možné, že aj tentoraz sú veci inak, než sa javia na prvý pohľad. Závoj eventuálneho tajomstva nám možno poodhalia už najbližšie týždne, ktoré iste prinesú zaujímavé udalosti a zrejme aj rad prekvapivých zvratov. O tie sa táto politická partia nepochybne postará – to je to jediné, čo vie naozaj dokonale.

Nie, toto zatiaľ ešte nie je úplná rozlúčka s generáciou, ktorá v roku 2020 hodila granát do relatívne normálnych pomerov v slovenskej politike, aby všetko prevrátila hore nohami a povybíjala všetky okná. Ale je tu optimistická možnosť, že by to mohol byť začiatok jej konca. A preto si pri tejto príležitosti na koniec dajme ešte jedno spomienkové video

Ivan Lehotský