„Hranice môže zmeniť len vojna. Želá si nejaký Slovák alebo Maďar na Slovensku vojnu?“ Pýta sa Anton Hrnko v podcaste HS.
Kyjev 8. februára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Grits)
Novinárka Tereza Spenceorvá tvrdí, že aj napriek posledným zmenám v ústave Ukrajiny, kedy sa zakotvilo proeurópske a proatlantické smerovanie, to ešte nemusí znamenať, že Kyjev sa zaradí k Západu, keďže stále bojuje s výraznými ekonomickými problémami
Spencerová pripomína, že kyjevský parlament zakázal Rusom stať sa pozorovateľmi na akýchkoľvek voľbách na Ukrajine, a to aj v prípade, že by mali pôsobiť pod hlavičkou medzinárodných organizácií, vrátane OBSE.
“Stalo sa tak bez ohľadu na názor amerického “miestodržiteľa” Kurta Volkera, vďaka čomu sa teraz Kyjev môže aspoň na oko tváriť ako “nezávislý” štát…”
Podľa niektorých ukrajinských politológov tým Rusko však získava argument pre neuznanie výsledkov volieb, tým skôr takých, v ktorých by sa k víťazstvu “preuplácal” súčasný prezident Porošenko.
“A vo výsledku tak môže pre Kyjev skončiť normandský formát rozhovorov. Nie že by sa o Ukrajine ďalej nejednalo, ale už bez Ukrajiny… namiesto toho parlament schválil zmeny ústavy. Po novom je v základnom zákone Ukrajiny ukotvená orientácia na EÚ a NATO. Teraz ešte aby aspoň to NATO vydržalo, než sa Ukrajina priblíži,” komentuje Spencerová.
Uviedla to v súvislosti s tým, že Svetová banka totiž medzitým spočítala, že Ukrajine bude trvať 50 až 100 rokov, aby sa dostala na úroveň svojich európskych “partnerov”.
“Teda ak “partneri” ochrnú a Ukrajina okamžite skúsi niečo urobiť s tou korupciou, dorieši vojnu a hory svojich ďalších problémov…,” dodáva na záver česká novinárka.
.jpg)
0.4°C
Piatok 
Nedeľa 
Sobota 
Nedeľa 
0.9°C
