Môj profil 
Predplatné
Komisia umožnila členským štátom mobilizovať nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie dôsledkov pandémie. Slovensku odporúča, aby v plnej miere využilo všetky možnosti tejto pomoci na podporu jednotlivcom a odvetviam, ktorých kríza najviac postihla.
Podľa EK budú sociálno-ekonomické dôsledky pandémie zrejme nerovnomerne rozložené medzi regióny Slovenska, čo znamená značné riziko prehĺbenia regionálnych rozdielov v rámci krajiny.
Podľa exekutívy EÚ vláda SR ráta s tým, že po deficite 1,3 percenta HDP v roku 2019 sa tohoročný deficit vyšplhá na 8,4 percenta. Deficit by mal klesnúť na 4,9 percenta HDP v roku 2021, na 3,7 percenta HDP v roku 2022 a dosiahnuť 2,9 percenta HDP v roku 2023. Komisia očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP po minuloročnom poklese na 48 percent sa tento rok zvýši na 61,2 percenta.
Komisia ocenila, že SR po vypuknutí koronakrízy prijala rýchle a bezprecedentné opatrenia na zabránenie šírenia vírusu zavedením núdzového stavu a prísnych karanténnych a sanitárnych opatrení, ako aj cestovných obmedzení. Vláda začala uvoľňovať obmedzenia až od konca apríla, v dôsledku čoho EK očakáva, že slovenská ekonomika sa v roku 2020 dostane do hlbokej recesie, pretože trpí súkromná spotreba, investície aj obchod. V roku 2020 miera nezamestnanosti dosiahne úroveň 8,8 percenta a v roku 2021 by mala klesnúť na 7,1 percenta.
Exekutíva EÚ pozná súbor opatrení, ktoré vláda SR prijala na zmiernenie dôsledkov koronakrízy. Podľa jej správy pandémia upozornila na potreby pokračovať v riešení štrukturálnych výziev v systéme zdravotníctva. Investície sú potrebné na zvýšenie jeho odolnosti, zmiernenia nedostatku pracovnej sily v zdravotníctve a na primerané zásobovanie zdravotníckymi výrobkami. Vláda by mala prijať účinnú stratégiu na zníženie geografických rozdielov v dostupnosti lekárov a zabezpečiť prístup k starostlivosti pre celú populáciu. To sa týka aj modernizácie siete nemocníc a riešenia podfinancovania verejných nemocníc. SR musí posilniť poskytovanie primárnej starostlivosti a znížiť tak tlak na nemocnice. Podľa EK je osobitne znepokojujúci nedostatočný prístup ľudí ku kvalitnej a cenovo dostupnej dlhodobej zdravotnej starostlivosti v dôsledku podfinancovania komunitných a domácich opatrovateľských služieb, rozdrobenej správy vecí verejných a zlej koordinácie sociálnych a zdravotníckych služieb.
Koronakríza poukázala aj na potrebu rozvoja digitálnych zručností obyvateľstva na Slovensku vrátane zručností učiteľov, ako aj na potrebu rozšíriť širokopásmové pripojenie, pretože mnohí žiaci sú bez pripojenia na internet alebo nemajú podmienky na to, aby sa mohli učiť doma. Týka sa to najmä rómskych komunít. EK upozornila, že všeobecná výkonnosť slovenských študentov je výrazne ovplyvnená ich sociálno-ekonomickým zázemím. Medzi školami a regiónmi sú výrazné rozdiely vo výkonnosti, čo sa odráža aj vo vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä na východnom Slovensku. Miera zápisu detí do predškolského vzdelávania je najnižšia v EÚ.
Koronakríza núti vládu SR k naliehavým opatreniam na podporu likvidity pre podniky prostredníctvom dobre zameraných pôžičiek a záruk so zameraním najmä na malé a stredné podniky. V tomto procese je však potrebné zohľadniť odolnosť bankového sektora. Odklad platby daní a sociálnych príspevkov tiež môže pomôcť zmierniť krátkodobé obmedzenia likvidity predovšetkým pre malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby.
Vláda by sa s cieľom hospodárskeho oživenia mala zamerať na verejné investičné projekty a súkromné investície na podporu hospodárskeho oživenia a tiež na investície zamerané na ekologický a digitálny prechod. V neposlednom rade by mala zabezpečiť účinný dohľad a presadzovanie rámca boja proti praniu špinavých peňazí, zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie a kvalitné verejné služby prostredníctvom lepšej koordinácie a tvorby politiky.
.jpg)
