Španielska štúdia opäť spochybnila možnosť vytvorenia kolektívnej imunity voči koronavírusu

Bratislava 7. júla 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Rozsiahla španielska štúdia naznačuje, že protilátky proti koronavírusu si vytvorilo len 5 % populácie, čo podporuje predpoklady niektorých vedcov, že takzvaná kolektívna imunita, známa aj ako stádová imunita, voči ochoreniu COVID-19 je nedosiahnuteľná. Štúdiu zverejnili v pondelok v odbornom časopise Lancet

Kolektívnu imunitu spoločnosť dosiahne, keď sa vírusom nakazí dostatočný počet ľudí na to, aby sa prestal šíriť, prípadne je dostatočne veľká časť populácie zaočkovaná. Na to, aby boli neinfikovaní ľudia chránení, je potrebné, aby bolo imúnnych 70 % až 90 % populácie, uvádza BBC.

Španielsky výskum, v ktorom analyzovali vzorky od viac ako 61-tisíc ľudí, je podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) dosiaľ najväčšou podobnou štúdiou v Európe.

Svojimi zisteniami pritom podporil menší výskum protilátok, ktorý uskutočnili vo švajčiarskej Ženeve s 2 766 účastníkmi a jeho výsledky publikovali v júni v Lancete. Podobné štúdie vykonali aj v Číne a Spojených štátoch, pričom ich “kľúčovým zistením je, že väčšina populácie sa zrejme s vírusom nedostala do kontaktu” a to platí aj pre oblasti, kde bol najviac rozšírený.

“Vo svetle týchto zistení je akýkoľvek navrhovaný prístup k získaniu kolektívnej imunity prostredníctvom prirodzeného nakazenia ľudí nielen neetický, ale aj nedosiahnuteľný,” vyjadrili sa autori komentára publikovaného v Lancete spolu so španielskymi zisteniami, ženevskí virológovia Isabella Eckerle a Benjamin Meyer.

Lekári pritom zatiaľ nemajú istotu ani v tom, či prítomnosť protilátok znamená, že sa človek nemôže znovu nakaziť, ani v tom, ako dlho a ako spoľahlivo chránia ľudí pred vírusom.

Španieli začali s výskumom v apríli, keď v krajine platili prísne obmedzenia zamerané proti šíreniu koronavírusu, a podieľali sa na ňom významné vládne výskumné a epidemiologické agentúry.

“Relatívne nízka séroprevalencia zaznamenaná v kontexte intenzívnej epidémie v Španielsku môže slúžiť ako odkaz iným krajinám. V súčasnosti je náročné dosiahnuť kolektívnu imunitu bez prijatia súvisiacich škôd v podobe mnohých úmrtí zraniteľnej populácie a preťaženia systému zdravotníckej starostlivosti,” uvádza sa v správe.

Vedúca autorka štúdie, Marina Pollán, ktorá je riaditeľkou španielskeho Národného centra epidemiológie, zároveň pre CNN skonštatovala, že “niektorí experti spočítali, že na vytvorenie kolektívnej imunity by bola potrebná séroprevalencia zhruba okolo 60%”, no v Španielsku sú od dosiahnutia tohto čísla veľmi ďaleko.

Španielsko je pritom jednou z najhoršie zasiahnutých európskych krajín s takmer 252-tisíc potvrdenými prípadmi a vyše 28-tisíc úmrtiami.

Výsledky prvej fázy španielskej štúdie, ktorá sa uskutočnila od 27. apríla do 11. mája, ukázali celonárodne výskyt protilátok na úrovni piatich percent. Madridská metropolitná oblasť, ktorá bola pandémiou najhoršie zasiahnutá, mala pritom prevalenciu vyše 10 %, Barcelona 7 %, zatiaľ čo pobrežné oblasti nedosahovali ani tri percentá.

Podobne bola na tom podľa CNN Ženeva, kde štúdia od apríla do začiatku mája ukázala prevalenciu 10,8 %, uvádza Lancet.

Druhá fáza španielskej štúdie ukázala národnú prevalenciu 5,2 % a na rovnakej úrovni bola aj v tretej fáze, ktorej výsledky zverejnili v pondelok.