Sociológ: Prezidentka má v radoch voličov parlamentnej opozície dôveru v priemere 24 percent

Bratislava 27. septembra 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel,TASR-Jakub Kotian,Facebook-Andrej Danko-predseda SNS)

Prezidentka Zuzana Čaputová stráca dôveru v radoch voličov parlamentnej opozície. Naopak, udržiava si dôveru medzi voličmi vládnych strán. Pre agentúru SITA to povedal sociológ Martin Slosiarik

Hlava štátu dosiahla v prieskume agentúry Focus pre televíziu Markíza dôveru 49 percent opýtaných. V porovnaní s júnom tohto roka ide o pokles piatich percentuálnych bodov. Focus uskutočnil prieskum dôveryhodnosti od 1. do 9. septembra na vzorke 1002 respondentov. Napríklad vlani v septembri mala Čaputová dôveru 66 percent.

Sociológ hovorí, že hlave štátu poklesla dôvera medzi voličmi strán Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) a hnutia Republika. Podľa sociológa má prezidentka medzi voličmi koalície celkovú dôveryhodnosť 84 percent, v radoch voličov parlamentnej opozície je to v priemere 24 percent.

Opozícia Čaputovú kritizuje za to, že sa obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s referendom o predčasných voľbách alebo za jej postoje k očkovaniu.

„Ako keby prezidentku voliči opozície identifikovali tak, že vyjadruje postoje, ktoré sú častejšie zhodné s postojmi vládnej koalície, a tým pádom akoby sa stavala nejaká bariéra medzi ňu a voličov opozície. Tá strata ide teda primárne na vrub tejto časti voličstva,“ zhodnotil Slosiarik.

Podľa septembrového prieskumu Focusu si polepšil v dôveryhodnosti líder Smeru-SD Robert Fico. V porovnaní s júnom to bolo o štyri percentá, získal 29 percent. Slosiarik pre agentúru SITA priblížil, že Ficova dôvera celkovo rástla v radoch parlamentnej opozície (zo 61 percent v júni na 66 percent v septembri), ako aj medzi mimoparlamentnými stranami ( z 13 percent na 17 percent) a tiež medzi nerozhodnutými a nevoličmi (z 12 percent na 19 percent). „Takže ten rast je sýtený z viacerých strán, ale určite nie zo strany parlamentnej koalície (v júni 6 percent, v septembri 5 percent),“ doplnil.

Pokles v septembri zaznamenal predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini o tri percentá. Dôverovalo mu 41 percent respondentov. Podľa sociológa výrazne stratil medzi voličmi parlamentnej koalície (v júni mal medzi nimi dôveru 31 percent, v septembri už len 19 percent). Dôveru v ostatných voličských táboroch, teda v parlamentnej opozícii, mimoparlamentných stranách, medzi nerozhodnutými a nevoličmi si drží na približne rovnakej úrovni ako v júni. „Medzi voličmi parlamentnej opozície je jeho dôvera na úrovni 74 percent, v júni to bolo 78 percent,“ spresnil Slosiarik.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) si polepšil o jedno percento v porovnaní s prieskumom z júna. Teraz premiérovi dôveruje 30 percent opýtaných. Jeho stranícky šéf Igor Matovič (OĽaNO) získal dôveru 13 percent oslovených. Matovič má vysokú dôveru len medzi vlastnými voličmi. V júni to bolo 93 percent, teraz je to 87 percent, čo sa podľa Slosiarika nedá považovať za výrazný pokles, pretože ten údaj je vypočítaný len z pár desiatok voličov OĽaNO.

„Problém pre jeho dôveru sú primárne nízke čísla medzi voličmi ostatných koaličných strán. Sme rodina 34 percent, SaS (Sloboda a solidarita, pozn. SITA) 20 percent, a podobne to tak bolo aj v júni. A pri nízkych preferenciách Za ľudí to nevieme určiť. Medzi parlamentnou opozíciou je dôvera Matoviča na úrovni necelých dvoch percent,“ dodal sociológ.

Reklama

Pokiaľ ide o dôveru predsedu neparlamentnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka, v septembrovom prieskume mu dôverovalo 25 percent opýtaných. V júni to bolo 23 percent. Preferencie SNS sú pritom pod hranicou zvoliteľnosti. V septembrovom prieskume Focusu dosiahla SNS podporu 3,6 percenta. Limitom Danka sú podľa Slosiarika Fico a Pellegrini. „Danko oslovuje rovnaký typ voliča a tí viac preferujú buď Smer, alebo Hlas-SD,“ dodal sociológ.