Pred povstaním najaktívnejšie pôsobili partizáni na východe Slovenska

Svidník 29. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Odpor proti vtedajšiemu režimu začal už v roku 1942 v okolí Michaloviec 

Do protifašistického odboja sa na východe Slovenska pred začiatkom Slovenského národného povstania (SNP) významne zapojilo mnoho partizánskych skupín, ktoré pozostávali zo sovietskych a slovenských vojakov, ako aj domácich či cudzích dobrovoľníkov. Nemeckej armáde zasadili vo viacerých prípadoch tvrdý úder, avšak vo svojich radoch mali aj zradcov a kolaborantov, čo sa mnohokrát podpísalo pod ich neúspech a odhalenie.

“Odpor proti klérofašistickému režimu sa začal na východe Slovenska už v roku 1942, kedy vznikla v okolí Michaloviec vo Vihorlatských horách prvá bojová jánošíkovská družina,” uviedol pre TASR historik Jozef Rodák zo Svidníka. Východnejšia časť slovenského štátu mala podľa jeho slov pre takýto druh mobilizácie obyvateľstva oproti ostatným územiam výhodu v tom, že sa nachádzala ďaleko od ústredia štátnej bezpečnosti v Bratislave, ktoré sledovalo akékoľvek prejavy proti vtedajšiemu režimu.

Na formovaní ďalších partizánskych skupín, ktoré vznikali v neskoršom období na východe Slovenska, sa podieľali sovietski vojaci. “Boli to utečenci zo zajateckého tábora situovaného na Orave. Do lesov neďaleko obce Matiaška sa však v rámci vytvorenej skupiny Čapajev dostal aj nadporučík letectva Ľudovít Kukorelli prejavujúci nesúhlas s vtedajším režimom,” priblížil Rodák.

Do radov partizánov narúšali nemeckí kolaboranti prenikajúci do ich radov 

Čapajevovci sa stali neskôr pred vypuknutím SNP najaktívnejšou partizánskou formáciou na Slovensku. Tvorili ju aj členovia družiny s názvom Pugačev, ktorá vznikla vo Vihorlatských vrchoch neďaleko Humenného. Aktívnu činnosť vykonávali podľa Rodáka aj viaceré ilegálne bunky vojakov a civilného obyvateľstva v regióne Vranova nad Topľou, Sniny a Bardejova, ale aj v iných východoslovenských oblastiach.

Prácu partizánov však v mnohých prípadoch narúšali nemeckí kolaboranti, ktorí prenikali do ich radov. “Na svoju stranu získali Nemci vo viacerých prípadoch aj sovietskych zajatcov. Po tom, ako ich vyškolili v diverznom stredisku v nemeckých Drážďanoch, ich opätovne nastrčili napríklad do zajateckého tábora na Orave, odkiaľ spoločne utekali na východ Slovenska s vojakmi Sovietskeho zväzu,” ozrejmil historik. Spôsobili tam mnoho problémov napríklad partizánskej skupine Čapajev.

Po vypuknutí SNP sa odohrali na severovýchode Slovenska a v Poľsku boje Karpatsko-duklianskej operácie, ktoré mali za cieľ spojiť povstalecké sily na Slovensku s Červenou armádou. Začala sa 8. septembra 1944 a prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky. “Partizánske hnutie na východe štátu bolo pri tejto operácii veľmi nápomocné. Pôsobili v tyle protivníka, čiže Nemci museli na nich sústreďovať pozornosť. Rôznymi útokmi im narúšali prísun streliva, vojenskej techniky či živej bojovej sily,” zdôraznil historik.

Ako ďalej uviedol, partizánske formácie na východe Slovenska sa zameriavali predovšetkým na likvidáciu dôležitých dopravných uzlov, útočili na nemecké štáby, kolóny vozidiel a rušili komunikačné spojenia. “Nemcom tak výrazným spôsobom komplikovali prístup k frontu do Duklianskeho priesmyku,” uzavrel Rodák.

mž