Smutné zistenie: Mnohí politici neovládajú matematiku, zahanbil ich najmladší poslanec DS

Bratislava 7. februára 2020 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

O výuke matematiky v našom školstve sa hovorí, že to s ňou ide od deviatich k piatim, ale my si myslíme, že to predsa len nebude také zlé. Prečo? Lebo niektorí absolventi dokážu v škole nadobudnuté matematické vedomosti naozaj pretaviť do praxe

Napríklad Jakub Nedoba, 31-ročný poslanec Národnej rady (pôvodne SaS, po rozkole Demokratická strana) bol na kandidátke DS na 13. mieste, ale odstúpil z nej, pretože si správne vyrátal matematický príklad, že 0,5 percenta voličských preferencií, ktoré DS dostáva vo všetkých predvolebných prieskumoch verejnej mienky, je podstatne menej ako 5,0 percenta, čo je hranica, ktorú strana musí dosiahnuť, aby sa dostala do parlamentu.

Nedoba si zaslúži obdiv, pretože hoci patrí medzi najmladších uchádzačov o poslanecké kreslo, pochopil, že strana, ktorá zjavne nemá šancu dostať sa do parlamentu, svojím neúspechom vo voľbách vlastne pomáha opačnému táboru, pretože zmárni časť hlasov, ktoré by inak dostala jej najbližšia strana s podobnými hodnotami a programom.

„Mesiac pred parlamentnými voľbami je najvyšší čas prijať osobné politické rozhodnutie. Pri najdôležitejších voľbách tejto krajiny za ostatných 22 rokov je namieste sa zamýšľať nie nad morálnym právom, ale nad morálnou povinnosťou. Tá káže netrieštiť demokratické hlasy a urobiť všetko pre to, aby na najbližšie štyri roky vznikla vláda, ktorá dostane Slovensko z morálneho marazmu. Pred dvoma rokmi vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí žiadajúcich slušnosť. Slušnosťou v tomto prípade bude upozadiť osobné záujmy, krivdy a nespravodlivosť, hoci sa nám to nemusí páčiť. Preto dnešným dňom z volieb, v ktorých som bol na kandidátke Demokratickej strany, odstupujem,“ napísal Nedoba na svojom facebooku (originál nájdete TU)

Poviete si, že veď to je predsa triviálne, veď každý vie, že 0,5 percenta je menej ako 5,0 percenta, hoci sú to tie isté číslice. Ale naozaj je tento matematický rébus taký jednoduchý? A prečo sa potom pravidelne každé štyri roky opakuje situácia, že celý rad nadšených vlastencov a idealistov skončí vo voľbách s výsledkom hlboko pod piatimi percentami? Oni pritom majú celý čas k dispozícii prieskumy verejnej mienky a aj keby prieskumným agentúram neverili a podozrievali ich z manipulácie, musí im byť jasné, že ak majú dlhodobo výsledok blízky nule, vo voľbách to nedopadne v princípe oveľa lepšie – až tak veľmi sa zase všetky agentúry mýliť (resp. „mýliť“) nebudú, to sa doposiaľ nikdy nestalo.

Lídri tých strán, ktorých šance sú zjavne mizivé, nevedia rátať, nevedia vyrátať uvedený matematický príklad? Druhá možnosť by potom bola, že ich ego a sebectvo je im prednejšie, než ich spolustraníci, záujmy občanov a úspech myšlienok, v mene ktorých do volieb idú…

Ivan Lehotský