Smer-SD nateraz nepresadil priamu voľbu ústavných sudcov 90 hlasmi

Bratislava 10. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Návrh Smeru-SD, aby kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v pléne NR SR získa minimálne 90 hlasov a stal sa tak automaticky ústavným sudcom bez rozhodnutia prezidenta, zatiaľ podporu v koalícii nemá. Na Ústavnoprávnom výbore NR SR ho v stredu najskôr predložil jeho predseda Róbert Madej (Smer-SD), po kritike aj zo strany Mostu-Híd ho však stiahol. Smer-SD ešte môže svoj zámer predložiť na októbrovom pléne počas rozpravy. Samotná zmena ústavy po takmer dvojhodinovej rozprave výborom prešla

Madejov krok okrem opozície kritizoval aj Peter Kresák (Most-Híd). “Je to v priamom rozpore s tým, čo schválila vláda. Nepokladám to za veľmi seriózne. Mám to chápať tak, že idete proti vláde? Keď už Smer-SD tento návrh medializoval, už vtedy vznikla odborná diskusia, ktorá túto koncepciu odmietla. Tento návrh totiž dáva výlučné právo NR SR tvoriť najvyšší sudcovský orgán, čo je v rozpore s demokratickými princípmi. Na tomto procese sa musia podieľať viaceré zložky. Je to cez čiaru a nemôžem s tým súhlasiť,” argumentoval Kresák.

Madej zdôraznil, že mu ide len o podnet na diskusiu. “Stále sa hľadá politická podpora a bude sa diskutovať o jednotlivých ustanoveniach. Moje návrhy sú námetmi,” ozrejmil.

Priamu voľbu ústavných sudcov dvojtretinovou väčšinou parlamentu nepodporil ani minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). “Hovorili sme o tom so Smerom-SD, ale keď chcete predložiť takýto pozmeňujúci návrh, mali by ste hľadať dohodu a tá v koalícii nie je. Hľadali sme kompromis, ktorý bol sčasti nájdený. Boli vypracované alternatívy a súčasný vládny návrh je jednou z nich,” povedal na výbore.

Róbert Madej však takmer jednohlasne presadil pozmeňujúci návrh k zmene ústavy, aby sa minimálny vek kandidátov na ústavných sudcov nezvyšoval zo súčasných 40 na 45 rokov tak, ako to odobril kabinet. “Pri hlave štátu je veková hranica 40 rokov, nevidím dôvod, aby sa to pri ústavných sudcoch zvyšovalo, ak ostáva povinná 15-ročná prax,” vysvetlil.

Gál tento Madejov krok podporil. “Vládny návrh nie je dokonalý, ale oproti súčasnému stavu je to obrovský krok. Nie je to zásadná ústavná zmena, ale pri takejto konštelácii koalície a NR SR je jediným reálnym možným riešením,” ozrejmil.

Na výbore neprešiel pozmeňujúci návrh Miroslava Beblavého (nezaradený). Tomu sa nepáči, že vládna iniciatíva neumožňuje voliť ústavných sudcov na dobu inú ako 12 rokov. On by bol za to, aby poslanci kandidátov na sudcov síce zvolili, no ich funkčné obdobia by mali rozdielnu dĺžku. To by podľa Beblavého zabezpečilo, že ÚS sa bude môcť v budúcnosti obnovovať pravidelne. Ústavní sudcovia by sa tak mohli voliť každé štyri roky.

Alojz Baránik (SaS) avizoval, že aj jeho strana príde s pozmeňujúcimi návrhmi. Tie budú spočívať v tom, aby parlament nevolil dvojnásobný počet kandidátov, ale len taký, koľko je na ÚS voľných miest. Prezident SR by následne mohol jednotlivých zvolených kandidátov aj odmietnuť, ale s odôvodnením. SaS tiež navrhne, aby voľba kandidátov na ústavných sudcov bola v parlamente verejná.

Zmenu Ústavy SR a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov ÚS posunul parlament do druhého čítania v septembri. Na definitívne schválenie bude koalícia potrebovať aj hlasy aspoň časti opozície, tá však považuje navrhované zmeny za kozmetické. Novely predchádzajú veľkej personálnej obmene ÚS SR. Gál upozorňuje, že pokiaľ sa parlament na zmene pravidiel nedohodne, deväť z celkovo 13 ústavných sudcov, ktorým sa vo februári 2019 končí funkčné obdobie, sa bude voliť po starom.

V materiáli minister deklaruje, že chce skvalitniť proces výberu kandidátov na ústavných sudcov. Dosiahnuť to chce sprísnením kvalifikačných predpokladov na ich vymenovanie. Návrh predložil vláde v dvoch alternatívach, kabinet sa priklonil k tomu, aby boli predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu definované iba v Ústave SR. Odborná verejnosť sa pritom obávala, že ak by to tak nebolo, mohla by si aktuálna vládna moc vždy pred voľbou upraviť podmienky zmenou bežného zákona podľa vlastných preferencií.

Novela zavádza ústavný predpoklad spočívajúci v tom, že dotknutá osoba musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva a taktiež sa zavádza ústavný predpoklad súvisiaci s morálnou integritou dotknutej osoby spočívajúci v tom, že daná osoba svojím doterajším životom dáva záruku, že funkciu sudcu Ústavného súdu bude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

Zvyšuje sa i kvórum pre voľbu kandidáta z doterajšej väčšiny prítomných poslancov na väčšinu všetkých poslancov. Požiadavku opozície, aby boli kandidáti volení ústavnou väčšinou, Gál nepovažuje za realistickú.