Do slovenskej kinodistribúcie dnes prichádza česko-slovenský film Jan Palach režiséra Roberta Sedláčka.

V dráme o študentovi, ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej invázii do Československa, si v hlavnej úlohe zahral Viktor Zavadil. Jeho matku stvárnila Zuzana Bydžovská, priateľku Helenku Denisa Barešová a Evu Bednárikovú Kristína Kanátová. Okrem nich vo filme účinkujú aj Michal Balcar, Karel Jirák, Jan Vondráček a ďalší.

Snímka na základe dostupných faktov zobrazuje posledné mesiace Palachovho života a zamýšľa sa, čo tomuto mladému mužovi chodilo po rozume. Jan Palach totiž nikomu z blízkych o svojom rozhodnutí dopredu nepovedal, ani nenaznačil, že by bol niečoho takého schopný. Vo filme prechádza vzťahom s priateľkou Helenkou, búrlivým internátovým životom, spolužitím s mamou doma vo Všetatoch, zažije študentské brigády v Kazachstane a Francúzsku, chodí do školy, pozoruje a mlčí, pričom rovnako, ako sa na jeseň ’68 mení verejný život v Československu, stáva sa niečo aj s ním samým. Nikto z jeho blízkych si však do poslednej chvíle nič nevšimne. Jan si ešte v deň svojej samovraždy berie od mamy desiatu, na internáte vtipkuje so spolubývajúcimi a pred odchodom do mesta sa osprchuje.

Scenár filmu o chlapcovi, z ktorého sa stala “pochodeň číslo 1”, napísala Eva Kantůrková. O kameru, ktorá po celý čas pozorne sleduje Janovu tvár a snaží sa zachytiť okamihy jeho rozhodovania, sa postaral Jan Šuster, hudbu k filmu zložil Michal Rataj.

Podľa režiséra je to snímka, ktorá vedie predovšetkým k zamysleniu. „Je to film, ktorý zostane v hlave, ale nie je to nič zásadne intelektuálne… Do kina sa dnes chodí za zábavou a je to tak správne. Ale skúsme ísť raz aj na film, ktorého poslaním je ‘sme spolu’,“ poznamenal Sedláček.

Nad výberom predstaviteľa hlavného hrdinu podľa vlastných slov nemusel dlho premýšľať. Jeho zámerom bolo obsadiť herca, ktorý rovnako ako Palach na prvý pohľad nepôsobí príliš nápadne. „Hovoril som s Hubertom Bystřičanom, ktorý je autorom pohyblivých záberov, na ktorých sa na tri sekundy objavil aj Palach. Pýtal som sa ho, prečo toho Palacha točil tak málo a on hovoril, že bol taký nevýrazný. A to bola Viktorova a moja hlavná úloha. Aby stvárnil nenápadného chlapca, ktorý sa síce angažoval a vystupoval proti letargii vtedajšej spoločnosti, ale nebol tým hýbateľom dejín. A na konci sa každý pýtal, kto, dočerta, to bol,“ povedal režisér. „Viktor sa mi páči a ja keď už s niekým točím, tak to točím tak, aby bolo jasné, že sa v tom filme bude páčiť aj divákom. Je to výrazný, dobrý herec. Keď príde na pľac, všimnete si ho. To je pre režiséra dôležité, že má charizmu. A musel hrať niekoho, kto nie je vidieť, koho vidí len tá kamera. Ono je to veľmi jednoducho natočené, ale verte mi, dalo to strašne veľa práce,“ podotkol Sedláček.

Herci, ktorí vo filme stvárnili ústredné postavy, vychádzali pri nakrúcaní predovšetkým z vlastných pocitov. „Keďže sa to všetko udialo dlho predtým, ako som sa narodil, je to celé v niečom pre mňa zastreté akoby takým šálom. Priatelia mi však hovorili, že boli prekvapení, ako veľmi rozumeli niektorým Janovým pocitom. A z toho som napokon vychádzal. Nezostávalo mi totiž nič iné, len držať sa tých pocitov, ktoré sám poznám, pretože do hlavy Jana Palacha sa dostať proste nedá, takže sa musíte spojiť s tými emóciami a skúsenosťami, ktoré máte aj vy sám. Tie nemáme iné, ako mali oni v 60-tych rokoch. Zradu pozná každý z nás, to, že nás opúšťajú nejakí ľudia, poznáme tiež… Týmto smerom som sa uberal,“ priblížil Zavadil.

Barešovej pripadalo stvárnenie Helenky o niečo ľahšie. „Helenka je v tom filme hlavne kvôli tej romantickej linke a mám pocit, že postave Jana dodáva takú ľudskosť, že to bol chlapec, ktorý mal rôzne záujmy, bavil sa s rôznymi ľuďmi, vídal sa s dievčatami… Stvárniť ju bolo podľa mňa jednoduchšie, ako stvárniť Jana, vytvárala som ju totiž len tak, že sme s Viktorom boli na seba napojení a nemusela som brať príliš na vedomie historické reálie,“ ozrejmila herečka.

Kanátová sa zas zamerala na pocity vzbury voči spoločnosti, ktoré podľa nej zažívajú mladí ľudia i dnes. „Eva s Janom mali podobné názory na to, čo sa v spoločnosti deje a na to, čo chcú, aby sa dialo ďalej a v jednom sa s nimi dokážem rýchlo stotožniť. My na Slovensku totiž teraz zažívame niečo podobné, vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nás mladých vyprovokovala natoľko, že sme mali tiež chuť niečo spraviť, minimálne ísť do ulíc a na námestia a dať najavo, že to nie je v poriadku a malo by sa s tým niečo robiť. V tomto bola Eva v podobnej modelovej situácii, zapájala sa do protestov a bol z nej cítiť ten revolučný duch. V tom si napokon rozumela aj s Janom a jeho priateľkou Helenkou,“ uviedla mladá Bratislavčanka.

Na filme sa koprodukčne podieľala aj RTVS, ktorá snímku zaradí do vysielania zhruba rok po kinopremiére. Česká televízia by ju chcela uviesť 16. januára, na 50. výročie Palachovho upálenia. Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948 a zomrel 19. januára 1969 vo veku 20 rokov.

Drámu, ktorej vznik podporili Státní fond kinematografie, Audiovizuálny fond, Prague Film Fund a Ministerstvo obrany ČR, prináša do kín spoločnosť CinemArt.