(rozsudok ESĽP vo veci Mortensen proti Dánsku z 21.10.2025 č.  16756/24)

ÚVODNÁ POZNÁMKA

Neodkladné opatrenie vydané Mestským súdom Bratislava IV[1], ktorým uložil vydavateľovi printového média povinnosť zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení, že navrhovateľ je neonacista, antisemita a extrémista, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného voči nemu, vyvolalo emotívne reakcie. Nielen reakciu šéfredaktora denníka, že „štát stratil súdnosť a chráni násilníka a nie jeho obete“[2] označila Súdna radu SR za mediálny útok na sudkyňu pre jej rozhodovaciu činnosť[3]. Zrušenie neodkladného opatrenia Krajským súdom v Bratislave bolo na druhej strane vítané ako „víťazstvo zdravého rozumu“ a potvrdenie toho, že: „ešte stále má zmysel na Slovensku veriť v spravodlivosť a dôverovať, že tu sú slušní sudcovia a sudkyne“[4]. Rovnako silné emócie vyvolalo aj neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil odporcovi, aby sa zdržal vyjadrení na osobu ministerky kultúry vo verejnom priestore.

V približne rovnakom období sa dánske súdy zaoberali prípadom označenia kontroverzného politického lídra – zakladateľa a predsedu pravicovej národnej a antiislamskej strany Stram Kurs – za „nacistu“ v komentári na sociálnej sieti Twitter.

Autor výroku bol rozsudkom okresného súdu z 18.11.2022 právoplatne uznaný vinným z trestného činu ohovárania. Bol mu uložený peňažný trest 1.350 eur, povinnosť vymazať príspevok a zaplatiť primerané zadosťučinenie vo výške 4.000 eur. Vec sa napokon dostala pred ESĽP, ktorý – nie prekvapivo – konštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru.

Dánska justícia sa dlhodobo teší vysokej miere dôveryhodnosti a patrí medzi najlepšie hodnotené v oblasti nezávislosti a kvality. Aj tento prípad však ukazuje, že slovenské súdy – napriek mnohým systémovým problémom – na tom nemusia byť vždy horšie.

Práve dlhodobo nízka dôvera v slovenskú justíciu však spôsobuje, že obdobne excesívne rozhodnutia vyvolávajú skôr silné emócie a ostré reakcie než vecnú diskusiu, po ktorej súdy opakovane volajú. Dôvera sa ľahko stráca a o to ťažšie buduje – osobitne v polarizovanej spoločnosti, v ktorej žijeme. Vyžaduje si čas a vôľu na oboch stranách.

SKUTKOVÉ OKLNOSTI

Dňa 05.05.2021 sťažovateľ ako súkromná osoba napísal nasledujúci príspevok vo verejnej diskusii na Twitteri k príspevku iného používateľa: „Aby som to uviedol na pravú mieru…R.P. je povolené byť nacistom, páliť Korány a hovoriť hrozné veci o ľuďoch výlučne na základe ich etnického pôvodu, ale [iná konkrétna osoba] je zatknutá za to, že nazvala policajta idiotom?“

R.P. bol zakladateľom a vodcom pravicovej nacionalistickej a protiislamskej politickej strany Stram Kurs. Vo všeobecných voľbách 05.06.2019 získala strana 1,8 % hlasov voličov, čo nestačilo na zvolenie do dánskeho parlamentu. Podľa webovej stránky Stram Kurs ideologickým základom strany bola etnonacionalistická utilitaristická filozofia a členovia strany sa museli dištancovať od rasizmu, nacizmu a fašizmu, aby mohli byť členmi strany. R.P. na seba upútal pozornosť vo verejnej diskusii v súvislosti s predvolebnou kampaňou v roku 2019 a pred ňou prostredníctvom viacerých protimoslimských protestov a verejných vystúpení a tým, že sa zapojil do viacerých prípadov týkajúcich sa pálenia Koránov a iných prejavov, prostredníctvom ktorých vyjadril kritický postoj k prítomnosti najmä islamu v Dánsku. V súvislosti s predvolebnou kampaňou v roku 2019 boli názory R.P. často spomínané v správach a iných médiách a diskutovalo sa o nich v niekoľkých printových a televíznych médiách a medzi odborníkmi a historikmi, či by mal byť R.P. považovaný za „fašistu“ alebo „nacistu“. V marci 2020 dánska volebná komisia rozhodla o vylúčení strany Stram Kurs z možnosti pokračovať v zbieraní vyhlásení voličov do septembra 2022 z dôvodu viacerých prípadov podvodných praktík v súvislosti so zbieraním vyhlásení voličov touto stranou. Následne, v lete 2020 a v lete 2021, R.P. založil dve nové strany. Jednou z nich bola strana s názvom Hard Line, ktorá mala podľa dostupných informácií rovnaký ideologický základ ako Stram Kurs. Žiadnej z týchto strán sa nepodarilo získať dostatočný počet vyhlásení voličov na podanie žiadosti o registráciu strany pre všeobecné voľby na jeseň 2022. V čase zverejnenia príspevku sťažovateľa bol R.P. členom strán Stram Kurs a Hard Line, z ktorých ani jedna nebola zastúpená v parlamente ani v iných zastupiteľských demokratických orgánoch, a ani kandidáti nominovaní týmito stranami nemali právo kandidovať vo všeobecných voľbách v roku 2022.

R.P. bol odsúdený za ohováranie líderky politickej strany v máji 2019 počas televíznej debaty, keď ju nazval „nacistickou sviňou“. Táto politická líderka bola odsúdená za použitie slov „otvorený nacista“ vo vzťahu k R.P. V rokoch 2019 a 2021 bol R.P. odsúdený za rasistické prejavy podľa § 266b trestného zákona.

Dňa 04.11.2021 R.P. podal súkromnú obžalobu na okresný súd s návrhom, aby bol sťažovateľ odsúdený za ohováranie podľa článku 267 trestného zákona, aby mu bolo nariadené zaplatiť primerané zadosťučinenie a aby bol príspevok vyhlásený za nepodložený a vymazaný.

Rozsudkom z 18.11.2022 okresný súd odsúdil sťažovateľa za ohováranie s odôvodnením, že výraz „nacista“ bol nepodložený, odsúdil ho na 10 denných pokút po 10.000 dánskych korún (DKK) (čo zodpovedá približne 1.350 eurám (EUR)) a nariadil sťažovateľovi, aby príspevok vymazal a zaplatil R.P. 45.000 DKK (čo zodpovedá približne 6.000 EUR).

Sťažovateľ sa proti tomuto rozsudku odvolal na Vrchný súd a okrem iného tvrdil, že na uverejnenie príspevku existoval dostatočný faktický základ, keďže najmä v roku 2019 R.P. uverejnil viacero vyhlásení, ktoré mohli vyvolať dojem, že sa hlási k názorom, ktoré sa veľmi podobajú názorom propagovaným nacizmom. Okrem toho mnohé verejne dostupné zdroje týkajúce sa vyhlásení alebo správania R.P. vyvolávali dojem, že zastáva názory identické alebo podobné tým, ktoré propaguje nacizmus.

Dňa 05.10.2023 Vrchný súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ale znížil výšku zadosťučinenia na 30.000 DKK (čo zodpovedá približne 4.000 EUR).

Vrchný súd uviedol nasledujúce odôvodnenie:

„Objektívne vzaté, vyhlásenie mohlo poškodiť povesť R.P. podľa [článku] 267 trestného zákona a Vrchný súd je presvedčený, že [sťažovateľ] mal pri zverejnení vyhlásenia na Twitteri o tom, že menovaný je „nacista“, potrebný úmysel.

Podľa [článku] 269 ods. 1 trestného zákona je hanlivé vyhlásenie vyňaté z trestnej zodpovednosti, ak bolo urobené v kontexte, v ktorom bolo primerane odôvodnené. Na určenie, či to bol prípad v danej veci, je potrebné vykonať posúdenie, ktoré zohľadňuje inter alia články 8 a 10 Dohovoru.

Na základe obsahu vyhlásenia a kontextu, v ktorom bolo urobené, Najvyšší súd konštatuje, že vyhlásenie musí byť považované za hodnotiaci úsudok. Pri posudzovaní, či vyhlásenie musí byť považované za vyňaté z trestnej zodpovednosti, je potrebné zohľadniť, či bol pre hanlivé vyhlásenie stanovený dostatočný faktický základ a či bolo hanlivé vyhlásenie urobené alebo šírené v dobrej viere a za zmysluplným účelom.

Vrchný súd konštatuje, že informácie v spise týkajúce sa R. P. a jeho konania a správania, ako aj prezentácia príslušnosti, názorov a postojov R. P., ako boli uvedené v rôznych médiách, spolu nepredstavujú dostatočný faktický základ pre vyhlásenie, v ktorom bol označený za „nacistu“.

Pokiaľ ide o informácie uvedené v rôznych médiách, konštatuje sa, že príslušné informácie neboli podložené ďalšími podrobnosťami vo forme zdrojového materiálu alebo podobne. Ani ostatné informácie v spise, vrátane informácií o proteste R.P. na slávnosti na pamiatku Krištáľovej noci, neposkytujú žiadne konkrétne dôvody na to, aby bolo vyhlásenie považované za dostatočne podložené. Vrchný súd tiež konštatuje, že komentár [sťažovateľa] nemožno považovať za príspevok k verejnej diskusii o téme, ktorá je pre spoločnosť značne zaujímavá. Komentár [sťažovateľa] teda vychádzal z príspevku iného používateľa o zatknutí konkrétnej osoby, ktorá nazvala policajta „idiotom“, a vyhlásenie o R.P. a označenie ho za „nacistu“ nemali v danom kontexte potrebný spoločenský dopad. V dôsledku toho [sťažovateľ] nie je vyňatý z trestnej zodpovednosti podľa [článku] 269 trestného zákona. Z dôvodov uvedených okresným súdom najvyšší súd potvrdzuje trest 10 denných pokút vo výške 10.000 DKK. Alternatívnym trestom je trest odňatia slobody na 10 dní. Vrchný súd potvrdzuje zistenie, že vyhlásenie je neopodstatnené podľa [článku] 270 trestného zákona. Vrchný súd ďalej potvrdzuje rozhodnutie nariadiť vymazanie príspevku podľa [článku] 271 trestného zákona. Zadosťučinenie priznané podľa § 26 ods. 1 dánskeho zákona o zodpovednosti a náhrade škody sa stanovuje na 30.000 DKK s ohľadom na povahu ohovárania a trestného činu ako takého, ako aj na ostatné skutočnosti prípadu.“ Odvolací senát zamietol sťažovateľovi povolenie na podanie dovolania na najvyšší súd.

VYJADRENIE SŤAŽOVATEĽA

Sťažovateľ najmenej uviedol, že sporný komentár bolo hodnotiacim úsudkom s dostatočným faktickým základom. Odvolával sa na značné množstvo materiálov predložených počas vnútroštátneho konania, ktoré podľa jeho názoru preukázali, že ideológia R. P. sa nijako výrazne nelíšila od ideológie nacistov alebo fašistov.

Okrem toho bol komentár reakciou na skutočnosť, že jedna osoba bola zatknutá za mierne urážky policajta, zatiaľ čo orgány podľa názoru sťažovateľa prehliadali nenávistné prejavy a verbálne útoky R. P. na etnické menšiny a moslimov. Komentár sa teda týkal spôsobu výkonu spravodlivosti v Dánsku, čo je téma, ktorá je jasne chránená ako príspevok k diskusii vo verejnom záujme.

Treba tiež zohľadniť, že R.P. sám použil termín „nacista“ vo vzťahu k iným osobám, čím prispel k devalvácii tohto termínu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že príspevok mal veľmi obmedzený počet čitateľov a že ho vymazal, hneď ako si uvedomil, že R.P. ho nebude akceptovať. Vrchný súd však nepreskúmal veľkosť čitateľskej základne a dĺžku dostupnosti príspevku.

Napokon, sťažovateľovi bola uložená prísna trestnoprávna sankcia, najmä vzhľadom na to, že zahŕňala 10 dní oodňatia slobody v prípade nezaplatenia a významnú sumu zadosťučinenia, ktoré mal zaplatiť R.P.

VYJADRENIE VLÁDY

Vláda tvrdila, že zásah v danej veci bol stanovený zákonom, mal legitímny cieľ a bol primeraný. Vrchný súd dosiahol spravodlivú rovnováhu medzi protichodnými záujmami podľa článkov 8 a 10 Dohovoru na základe zásad odvodených z judikatúry ESĽP. V súlade so zásadami subsidiarity by preto boli potrebné závažné dôvody, aby ESĽP nahradil názor vnútroštátnych súdov svojím názorom.

Argumentovala, že incident, ktorý podnietil príspevok sťažovateľa, sa týkal osoby, ktorá bola zatknutá za to, že nazvala policajta idiotom. Nemal žiadnu súvislosť s R.P., jeho politickými názormi, používaním slova „nacista“, spôsobom komunikácie alebo politickou orientáciou strany zaregistrovanej na všeobecné voľby. Príspevok bol zverejnený viac ako rok a pol po voľbách v roku 2019. Vláda sa preto domnievala, že komentár sťažovateľa neprispel k diskusii všeobecným a podstatným spôsobom, a preto nemohol požívať ochranu ako príspevok k diskusii vo verejnom záujme.

Okrem toho sťažovateľ konal ako súkromná osoba, ktorá zverejnila svoj komentár na účte iného používateľa, a v danom čase R.P. nebol predsedom strany registrovanou pre všeobecné voľby, ani nezastával žiadnu politickú funkciu. Vláda nespochybňovala, že R.P. ako kontroverzná a provokatívna verejná osobnosť a osoba zapojená do verejnej diskusie musel tolerovať ostrú kritiku. To sa však nevzťahovalo na závažný a neopodstatnený útok spočívajúci v označení za „nacistu“.

Vláda zopakovala, že Vrchný súd klasifikoval sporné vyjadrenie ako hodnotový úsudok a konštatoval, že informácie predložené súdu o R.P. a jeho názoroch a správaní neboli dostatočným faktickým základom na odôvodnenie použitia pojmu „nacista“ a že nemožno potvrdiť, že sťažovateľ konal v dobrej viere.

Okrem toho bol príspevok šírený prostredníctvom verejného účtu na sociálnej mediálnej platforme s miliónmi používateľov a R.P. ho zrejme mohol ľahko nájsť. Vo svojom rozsudku z 18.11.2022 okresný súd nariadil vymazanie príspevku. Toto rozhodnutie potvrdil Vrchný súd vo svojom rozsudku z 05.10.2024, takže možno predpokladať, že príspevok zostal online najmenej 18 mesiacov.

Napokon, uložená sankcia nebola ani prehnaná, ani neprimeraná a spadala do rámca voľnej úvahy, ktorú má štát.

POSÚDENIE VO VECI SAMEJ

ESLP konštatuje, že Vrchný súd vychádzal z príslušných ustanovení trestného zákonníka a posudzoval prípad na základe kritérií, ktoré sa uplatňujú v prípade kolízie konkurenčných práv, a to najmä na jednej strane podľa článku 10, pokiaľ ide o právo sťažovateľa na slobodu prejavu, a na druhej strane podľa článku 8, pokiaľ ide o právo R.P. na rešpektovanie súkromného života.

Po tom, čo Vrchný súd konštatoval, že napadnuté vyhlásenie je hodnotiacim úsudkom, dospel k záveru, že dôkazný materiál predložený o R. P., jeho konaní a správaní a prezentácia jeho príslušnosti, názorov a postojov, ako boli uvedené v rôznych médiách, neposkytovali dostatočný faktický základ na to, aby bolo možné R. P. označiť za „nacistu“. Okrem toho Najvyšší súd konštatoval, že v danom kontexte komentár sťažovateľa neprispel k verejnej diskusii o téme, ktorá je pre spoločnosť značne zaujímavá.

ESĽP opätovne zdôrazňuje, že pojem „nacista“ automaticky neodôvodňuje odsúdenie za ohováranie na základe špecifickej stigmy, ktorá sa s ním spája. Všeobecne urážlivé výrazy „idiot“ a „fašista“ môžu byť za určitých okolností považované za prijateľnú kritiku. Okrem toho označenie niekoho za „fašistu“, „nacistu“ alebo „komunistu“ nemožno samo osebe stotožniť s faktickým tvrdením o straníckej príslušnosti tejto osoby.

V danom prípade Vrchný súd konštatoval, že sporný termín „nacista“ by mal byť klasifikovaný ako hodnotiaci úsudok. ESĽP nevidí dôvod nesúhlasiť s týmto názorom.

Hoci pravdivosť hodnotiacich súdov nie je možné dokázať, súd akceptuje, že použitie vysoko stigmatizujúceho výroku, ako je označenie osoby za „nacistu“, vyžaduje dostatočný faktický základ. V zásade sú vnútroštátne súdy najlepšie schopné posúdiť na základe kontextu výrokov a odôvodnenia poskytnutého osobou, ktorá výrok vyslovila, či takýto faktický základ skutočne existuje. V tomto prípade však Vrchný súd neposkytol žiadne odôvodnenie svojho záveru, že neexistoval dostatočný faktický základ. Vrchný súd jednoducho konštatoval, že informácie poskytnuté o R.P. a jeho konaní, správaní, príslušnosti, názoroch a postojoch buď nepredstavovali dostatočný faktický základ, alebo neboli dostatočne podložené ďalšími podrobnosťami vo forme zdroja alebo podobného materiálu.

ESĽP tiež nie je presvedčený o zistení Vrchného súdu, že komentár neprispel k diskusii vo verejnom záujme alebo dokonca značného verejného záujmu. Komentár sa týkal výkonu spravodlivosti v Dánsku a hraníc slobody prejavu, alebo konkrétnejšie, implicitnej nespravodlivosti v tom, že jedna osoba bola zatknutá za urážku policajta tým, že ho nazvala idiotom, zatiaľ čo orgány podľa názoru sťažovateľa tolerovali skutočnosť, že R.P. mohol „hovoriť hrozné veci o ľuďoch výlučne na základe ich etnického pôvodu“. Vzhľadom na to, že R.P. bol dobre známy tým, že skúšal hranice slobody prejavu, odkaz na jeho konanie sa nezdá byť irelevantný pre diskusiu, do ktorej sa sťažovateľ zapojil.

ESĽP opätovne zdôrazňuje, že podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru existuje len malý priestor na obmedzovanie slobody prejavu v dvoch oblastiach, a to v politických prejavoch a v otázkach verejného záujmu. V súlade s tým sa v otázkach verejného záujmu zvyčajne poskytuje vysoká úroveň ochrany slobody prejavu, pričom orgány majú obzvlášť úzky priestor voľného uváženia. Určitá miera nepriateľstva a potenciálna závažnosť niektorých poznámok nevylučujú právo na vysokú úroveň ochrany, vzhľadom na existenciu veci verejného záujmu.

45. Je tiež potrebné poznamenať, že Vrchný súd sa nezaoberal kritériom „ako známa je dotknutá osoba a jej predchádzajúce správanie“. ESLP v tejto súvislosti konštatuje, že hoci R.P. nebol zvolený do parlamentu, bol zakladateľom a vodcom pravicovej národnej a antiislamskej politickej strany s názvom Stram Kurs a v danom čase bol členom tejto strany a ďalšej strany s názvom Hard Line. Bol známou verejnou osobou, pretože na seba upútal pozornosť vo verejnej diskusii v súvislosti so svojimi protimoslimskými protestmi a verejnými vystúpeniami, pri ktorých v niekoľkých prípadoch spálil Korány a inými prejavmi vyjadril kritický postoj k prítomnosti najmä islamu v Dánsku. Názory a správanie R.P. viedli k rôznym diskusiám v niekoľkých printových a televíznych médiách a medzi odborníkmi a historikmi o tom, či ho možno považovať za „fašistu“ alebo „nacistu“. R.P. bol sám odsúdený za ohováranie, keď počas televíznej debaty nazval lídra inej politickej strany „nacistickým prasaťom“. Bol tiež dvakrát odsúdený za rasistické výroky. Za týchto okolností podľa názoru súdu neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že R.P. bol verejnou osobou. ESĽP opätovne zdôrazňuje, že v prípade verejných osôb sú hranice kritických komentárov širšie, pretože sú nevyhnutne a vedome vystavené verejnej kontrole a musia preto preukazovať mimoriadne vysokú mieru tolerancie.

Na druhej strane, sťažovateľ bol súkromná osoba, ktorá uverejnila sporný komentár na Twitteri inej súkromnej osoby.

Vrchný súd sa nezaoberal kritériami týkajúcimi sa dôsledkov uverejnenia. Nie je známe, koľko osôb si komentár prečítalo ani ako dlho bol verejne dostupný. V tejto súvislosti strany predložili súdu protichodné odhady, ktoré zostávajú nepotvrdené. Vrchný súd však mohol zohľadniť, že išlo o komentár súkromnej osoby na Twitteri inej súkromnej osoby, že ani jedna z nich nebola verejnosti dobre známa a že nič nenasvedčuje tomu, že by príspevok prevzali médiá alebo že by sa iným spôsobom široko šíril.

Napokon, povaha a prísnosť uloženého trestu sú faktory, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní proporcionality zásahu. V danom prípade bol sťažovateľ odsúdený na 10 denných pokút vo výške 10.000 DKK (čo zodpovedá približne 1.350 EUR) a 10 dní odňatia slobody v prípade nezaplatenia pokuty. V tejto súvislosti ESĽP opätovne zdôrazňuje, že hoci použitie trestnoprávnych sankcií v prípadoch ohovárania nie je samo osebe neprimerané, trestné odsúdenie je závažnou sankciou, vzhľadom na existenciu iných prostriedkov zásahu a obrany, najmä prostredníctvom civilných opravných prostriedkov Sťažovateľ zaplatil peňažný trest, a preto mu nikdy nehrozilo väznenie. Sťažovateľovi však bolo nariadené zaplatiť R.P. aj značnú sumu zadosťučinenia vo výške 30.000 DKK (čo zodpovedá približne 4.000 EUR). Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že kumulatívna sankcia vo výške približne 5.400 EUR bola neprimerane prísna.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ESĽP konštatuje, že vnútroštátne súdy nevykonali riadne vážanie v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre ESĽP medzi právom sťažovateľa na slobodu prejavu a právom R.P. na rešpektovanie jeho súkromného života a že daný zásah nebol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný.

Z toho vyplýva, že došlo k porušeniu článku 10 Dohovoru.

Mgr. Erika Krutková

[1]Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 02.12.2024, č.k. 7Cos/3/2024 – 134

[2]https://dennikn.sk/4347821/ak-budu-sudy-chranit-fasistov-my-budeme-chranit-pravdu-a-spravodlivost/

[3]https://zasadnutia.sudnarada.gov.sk/stanovisko-sudnej-rady-slovenskej-republiky-k-medialnym-utokom-na-sudkynu-vieru-hadrbulcovu/?csrt=12252368455694985472

[4]https://www.sme.sk/domov/c/dennik-n-uz-moze-bombica-nazyvat-ako-chce-sud-zrusil-neodkladne-opatrenie

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk