Jedným z kľúčových rozhodnutí samitu EK bolo zahrnutie jadrovej energetiky do energetického mixu niektorých členských štátov. O tento krok dlhodobo usiloval český premiér Andrej Babiš. Pre Slovensko hrá ústupok Európskej komisie nesmierne významnú úlohu: jadrová energia vyrába takmer polovicu energie tejto krajiny (49% podľa výskumu z roku 2017). Pritom energia fosílnych palív (zemný plyn, ropa, uhlie) tvorí 18% spotreby, vodná energia tvorí 15% a obnoviteľné zdroje činia 8% energetického mixu Slovenska.

Ing. Líška vyhodnotil energetický mix Slovenska ako veľmi vydarený. Hlavným problémom je podľa odborníka na jadrovú bezpečnosť pravdepodobne hospodárenie v energetike, ktoré dosť kritizujú vo svete. Odborník tvrdí, že vlastníci slovenskej energetiky bohužiaľ majú záujem o okamžitý výnos a veľmi málo sa venujú budúcnosti a udržiavaniu elektrární v dobrom technickom stave.

“Netýka sa to samotnej jadrovej bezpečnosti, ale naopak hospodárstva. Zatiaľ to ide, ale keď budú výpadky z rôznych dôvodov, tak to hospodárstvo pôjde dole,” konštatoval odborník a dodal, že jadro hrá v tomto mixe nesmierne dôležitú úlohu. “Jadrová energetika má nezastupiteľné miesto v tomto mixe, pretože na zdrojoch, akými sú slnečná energia a veterná energia, sa nedá postaviť energetická sústava štátu.“

Nemecko nie je vždy príkladom. Najmä v energetike

Negatívnym príkladom zloženia energetických zdrojov je podľa pána inžiniera Nemecko. Podľa portálu cleanenergywire.org v roku 2018 v Nemecku 34% energie vyrábali odvoditeľné zdroje, takmer 23% hnedé uhlie a 13 percent čierne uhlie.

“Nemecko vyrába stále 40 percent elektriny z uhlia. Pri tejto obrovskej krajine viete, akú má produkciu CO2? Nemci sú tak falošní, že sa o nich ťažko dá hovoriť ako o environmentálne mysliacej krajine,” zdôraznil odborník a pokračoval. “Jadrová energetika je pre krajiny, ktoré chcú skutočne hospodáriť a dosiahnuť zníženie uhlíkovej stopy, jediná možnosť.“

Pán inžinier tiež poukázal na to, že slnečnou a veternou energiou sa nedá vždy ovplyvniť a zabezpečiť výroba elektriny v dostatočnej miere. “Jednoducho len určité percento elektriny v tejto sústave môže byt okamžite k použitiu z týchto nepredvídateľných a neovládateľných zdrojov. V podstate sa dá predvídať, že cez deň slnko bude svietiť na tejto strane a cez noc na opačnej strane zemegule. Nedá sa to nijako ovládať, slnečný ani veterný zdroj energie. To znamená, že elektrinu potrebujeme vtedy, keď ju naozaj potrebujeme. Nielen vtedy, keď fúka vietor alebo práve svieti slniečko na tomto mieste. Jednoducho potrebujeme zdroje, ktoré sa dajú regulovať. V bezuhlíkovom prostredí je to jedine jadrová energetika,” vyhlásil inžinier Líška.

Slová experta sú v súlade aj s názorom slovenského premiéra Petera Pellegriniho. Koncom apríla tohto roku na 14. zasadnutí Európskeho jadrového fóra (ENEF) za podpory Českej republiky a EK sa premiér Pellegrini nechal počuť, že jadrová energetika je pre Slovensko pilierom energetickej bezpečnosti štátu. Podľa neho bude jadro zohrávať významnú úlohu v dlhodobej stratégii znižovania uhlíkových emisií, informoval portál komunalniekologie.cz.

Palivo sa silnou uhlíkovou stopou a jadro v SR

Inžinier Líška vo svojom komentári tiež poukázal na to, že uhlíkovú stopu nechávajú aj iné energetické zdroje.

“Plyn zanecháva podobnú stopu na výrobe energie ako uhlie. Pretože priamo v elektrárni sa pomocou plynu vyrába 50 – 60 percent uhlíkovej stopy. Keď si vezmeme celú cestu od ťažby až po dopravu do elektrárne, tak sa to vyrovnáva. Okrem toho počas ťažby (plynu, pozn. redakcie) uniká do ovzdušia veľa metánu. Je to 90-krát silnejší plyn, ako CO2,” poznamenal odborník.

Pýtali sme sa odborníka, nakoľko je podľa neho dosiahnuteľná už prijatá uhlíková neutralita, ktorú európske krajiny, s výnimkou Poľska, musia do roku 2050 dosiahnuť. Pán inžinier tento cieľ hodnotí ako ťažko dosiahnuteľný. Podľa neho záleží na tom, čo všetko do uhlíkovej neutrality zahrnieme.

“Ak do toho zahrnieme kúrenie, dopravu, tak to dávam s veľkým otáznikom všade, nielen u nás. Predstavte si, že do roku 2050 bude celá doprava bez ropných výrobkov. Čo sa týka kúrenia – domy budú bez plynu. To je otázka. Viete si to predstaviť? Ja napríklad nie,” konštatoval odborník.

Na záver sa Sputnik pýtal pána inžiniera Líšku na hlavné udalosti v jadrovej energetike Slovenska za posledných 30 rokov. Pre neho je toto obdobie poznamenané veľmi úspešnými projektmi, čo znamená dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce I, II. Nasledujúce rekonštrukcie starších blokov Mochovce nakoniec podľa experta z politických, nie z technických dôvodov, posunuli. Avšak, dosiahli rovnakú úroveň bezpečnosti ako v Európe. Tiež túto dobu prebiehala modernizácia ďalších dvoch blokov Bohuníc. Dostavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach pán inžinier Líška kritizoval z dôvodu voľby dodávateľskej spoločnosti, ktorá podľa neho “je známa svojou zvláštnou firemnou kultúrou“.