Slovensko vyčerpalo z eurofondov na výzvy pre výskum a inovácie menej ako 20 percent. Väčšina lokalít ohrozených zosuvmi pôdy bude sanovaná v nasledujúcich rokoch

Bratislava 22. apríla 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Slovensko vyčerpalo na výzvy pre výskum a inovácie do polovice februára 2021 približne 19 percent z určených finančných prostriedkov z eurofondov. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo pre túto oblasť pre Slovensko vyčlenených takmer 687 miliónov eur

Vyplýva to z Informácie o aktuálnom stave implementácie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR s výhľadom do konca roku 2023, ktorú dnes vláda vzala na vedomie. Ako uviedlo ministerstvo školstva, k 15. februáru 2021 suma zazmluvnených prostriedkov dosiahla úroveň viac ako 486 milióna eur, čo je viac ako 70 percent z alokácie.

Ministerstvo spolu s Výskumnou agentúrou v roku 2020 ukončili vyhodnotenie a kontrahovanie výziev týkajúcich sa dopravných prostriedkov, potravín, zdravia obyvateľov, mobilizácie výskumných tímov či centier excelentnosti nadnárodného významu. Uznesením vlády bol koncom apríla 2020 schválený návrh opatrení na boj s pandémiou COVID-19 a odstraňovanie jej dôsledkov. Na základe tohto materiálu sa v rámci OPII presunuli finančné prostriedky pre mikro, malé a stredné podniky v hodnote 50 miliónov eur. Tiež boli vyhlásené dve výzvy v oblasti výskumu a inovácií na podporu boja s pandémiou a podporila sa účasť slovenských výskumných inštitúcií v medzinárodných výskumných projektoch.

Vláda v minulom roku schválila aj presun časti peňazí mimo OPII

Vláda v minulom roku schválila aj presun časti peňazí mimo OPII do Operačného programu Ľudské zdroje a aj pod Ministerstvo hospodárstva SR na podporu krízou zasiahnutého súkromného sektoru. Išlo o prevenciu možného nevyčerpania finančných prostriedkov do konca roku 2023. Oblasť výskumu a inovácií totiž po problémoch z minulosti vykazovala nízku mieru čerpania a kontrahovania.

Rezort školstva plánuje v roku 2021 vyhlásiť dve dopytovo-orientované výzvy na nenávratný finančný príspevok. Ten by mal podporiť výskumné kapacity a kompetencie vo výskume a vývoji mimo Bratislavského kraja a podporiť ich aj v rámci Univerzitných vedeckých parkov a Výskumných centier v Bratislavskom kraji. Do konca roka chce, aby bolo zakontrohovaných viac ako 95 percent z celkovej alokácie OPII v jeho gescii. Dodal, že väčšina prostriedkov by mala byť zazmluvnená do konca júna 2021.

Väčšina lokalít ohrozených zosuvmi pôdy bude sanovaná v nasledujúcich rokoch

Väčšina lokalít, ohrozených zosuvmi pôdy, bude sanovaná v nasledujúcich rokoch. Vyplýva to zo správy o plnení Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík pre roky 2014 až 2020. Slovensko v rámci programu identifikovalo 84 lokalít, na ktorých je potrebné vykonanie inžinierskogeologického prieskumu a následná sanáciu. Celkovo bude 57 z nich vyriešených posunutých do Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík II, ktorý bude prebiehať v rokoch 2021 až 2029.

Celkovo 27 lokalít nebolo do nového programu zaradených

Celkovo 27 lokalít nebolo do nového programu zaradených. Kým v niektorých prípadoch geologický prieskum nepreukázal ďalšiu potrebu ich sanovania, v niektorých prípadoch bola sanácia úspešne ukončená. V rámci programu bolo identifikovaných ďalších 44 lokalít s havarijnými zosuvmi pôdy odporúčaných na sanáciu geologického prostredia.

Do Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík II pre roky 2021 až 2029 bolo posunutých 21 z nich. V ďalších 20 prípadoch bola úspešne vykonaná sanácia lokality, v troch prípadoch aktívne zosuvy naďalej pretrvávajú, no lokality neboli zaradené do nového programu.

Po tom, ako bola v roku 2017 vyhlásená výzva na čerpanie eurofondov z Operačného programu Kvalita životného prostredia, bol v roku 2018 stanovený odhadovaný rozpočet programu na približne 30 miliónov eur. Celkovo 24 miliónov z neho tvorili peniaze z fondov Európskej únie.

Slovenskí športovci pôjdu na Letnú Deaflympiádu v Caxias do Sul a Svetové zimné hry Špeciálnych olympiád v Kazani

Slovenskí športovci by sa mali zúčastniť aj na 24. Letnej Deaflympiáde v Caxias do Sul a Svetových zimných hrách Špeciálnych olympiád v Kazani v Rusku. Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k zabezpečeniu prípravy a účasti reprezentantov SR na XXIV. zimných olympijských hrách a XIII. zimných paralympijských hrách v Pekingu 2022. Tento materiál dnes vzala vláda na vedomie.

Na Svetových zimných hrách Špeciálnych olympiád v Kazani, ktoré sa uskutočnia od 22. do 29. januára 2022 budú slovenskí športovci Špeciálnych olympiád Slovensko s intelektuálnym znevýhodnením súťažiť v piatich športoch. Reprezentovať budú v zjazdovom a bežeckom lyžovaní, krasokorčuľovaní, rýchlokorčuľovaní a v snežniciach. Pred súťažou je povinný aklimatizačný tréningový proces v hosťovskom meste Kazaň – Host City Program. Ten sa uskutoční od 18. do 21. januára 2022. Na zaistenie prípravy a účasti športovej reprezentácie by malo ísť zhruba 203-tisíc eur.

Ministerstvo uviedlo, že Letná Deaflympiáda v Caxias do Sul 2022 sa uskutoční od 1. do 15. mája 2022. Slovensko bude mať v štyroch kolektívnych a 17 individuálnych športoch zastúpenie v siedmich individuálnych športoch. Predpokladané výdavky podľa ministerstva predstavujú v rokoch 2021 – 2022 sumu viac ako 237-tisíc eur.

Olympijské hry v Pekingu sú naplánované od 4. do 20. februára 2022. Ministerstvo predpokladá, že výdavky spojené so zaistením prípravy a účasti na hrách predstavujú v rokoch 2021 – 2022 viac ako dva milióny eur. Predpokladané výdavky na paralympijské hry v Pekingu 2022, ktoré sa uskutočnia 4. – 13. marca 2022 predstavujú takmer 1,1 milióna eur.