Bratislava 14. marca 2018 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Teraz.sk/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)
RTVS informovala, že Európskemu parlamentu nestačila minulotýždňová návšteva šesťčlennej delegácie, ktorá sa snažila zistiť podrobnosti o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Na Slovensko sa vraj chystá druhá skupina europoslancov.
Ďalšia delegácia Európskeho parlamentu bude podľa RTVS požadovať informácie, ku ktorým nemali prístup počas ich minulotýždňovej návštevy. Informáciu potvrdil slovenský europoslanec József Nagy.
Na pôde parlamentu v Štrasburgu bude dnes zároveň rozprava o bezpečnosti novinárov na Slovensku pri ich investigatívnej činnosti a vyšetrovaní úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Správa po prvej návšteve
Osobitná kontrolná delegácia poslancov Európskeho parlamentu (EP) vydala 39-stranovú správu zo svojej pracovnej cesty na Slovenska z 8.-9. marca, ktorá súvisela s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Správa poslancov datovaná 12. marca obsahuje niekoľko kľúčových zistení v oblasti základných práv.
Delegácia šiestich poslancov EP absolvovala počas dvoch dní stretnutia s rôznymi zástupcami slovenskej vlády, orgánov činných v trestnom konaní, novinárov, organizácií občianskej spoločnosti a s ďalšími predstaviteľmi. Situáciu preverovala z hľadiska rešpektovania základných práv a hodnôt, na ktorých stojí Európska únia, a dospela k viacerým kľúčovým zisteniam.
Jedným z nich je, že na Slovensku prevláda silná nedôvera voči inštitúciám. Rôzni účastníci stretnutí zdôraznili, že ústavné a legislatívne nastavenie je v súlade s normami EÚ, ale existuje obrovský nepomer medzi legislatívou a jej uplatňovaním v praxi, čo takto vníma aj verejnosť. Vytváranie dôveryhodných inštitúcií bolo uvádzané ako jedno z možných riešení pre zvýšenie dôvery verejnosti voči inštitúciám.
Ďalším zistením je, že orgány činné v trestnom konaní predstavujú hlavný problém; pri rozhovoroch s delegáciou bola opakovane spomínaná potreba zlepšiť fungovanie orgánov, aby sa posilnilo uplatňovanie a presadzovanie zákonov.
Podľa ďalšieho zistenia vládnu obavy pri dosahovaní spravodlivosti v súdnych procesoch a trestných stíhaniach a tiež obavy z možného konfliktu záujmov v rámci existujúcej legislatívy, čo môže ohroziť nezávislosť vyšetrovania a trestného stíhania; výber hlavných prokurátorov alebo policajných nominantov je vnímaný ako vysoko spolitizovaný. Na stretnutiach s delegáciou poslancov EP boli zdôrazňované prípadné medzery a nedostatky: napríklad hierarchické prepojenie medzi generálnou prokuratúrou a orgánmi, ktoré by mali kontrolovať ich činnosť; ďalej fakt, že ministerstvo vnútra môže odvolať policajného prezidenta; alebo fakt, že neexistuje žiadna skutočná nezávislá kontrola. Policajný prezident a ministerka spravodlivosti sa v tejto súvislosti zmienili o nových krokoch, akým je aj návrh novej legislatívy, ktorá vnesie do procesu väčšiu transparentnosť – napríklad vypočutím nominanta na policajného prezidenta v národnom parlamente a oddelením právomocí policajného prezidenta od ministra vnútra.
Obavy vládnu takisto z výsledkov boja proti korupcii, keďže doteraz boli vyšetrované len menej závažné korupčné prípady; podľa rôznych účastníkov stretnutí s europoslancami žiaden prípad korupcie vo vysokých kruhoch nebol ukončený usvedčením a odsúdením; delegácia poslancov EP takisto zaznamenala, že verejnosť vníma beztrestnosť politikov, keďže proti nim zatiaľ nebolo začaté žiadne vyšetrovanie ani trestné stíhanie. Naproti tomu si však delegácia vypočula informácie, že boj proti korupcii je braný vážne a že v posledných rokoch boli podniknuté niektoré opatrenia, predovšetkým vytvorenie špeciálnej jednotky pre prevenciu korupcie.
Zástupcovia občianskej spoločnosti a novinárov poukázali na to, že bola vytvorená atmosféra namierená proti novinárom a že existuje určitý tlak na novinárov zo strany politikov. Zároveň poukázali na chýbajúce bezpečie novinárov. Upozornili tiež na neexistenciu skutočného dialógu vlády so zástupcami občianskej spoločnosti. Ďalej sa hovorilo o obavách ohľadne nezávislosti médií a o vlastníctve médií, pričom v tomto kontexte poukázali účastníci stretnutí na to, že vlastníctvo médií nie je na Slovensku veľmi transparentné. Pokiaľ ide o ochranu novinárov, úrady sa zmienili, že po vražde novinára a jeho snúbenice sa podnikajú opatrenia na posilnenie bezpečnosti novinárov.
Niekoľko účastníkov stretnutí vyjadrilo obavy z prítomnosti mafie a organizovaného zločinu v krajine; otázniky visia aj nad skutočnosťou, že osoby blízke štruktúram organizovaného zločinu boli v štátnom úrade a že im udelili bezpečnostnú previerku. Europoslanci sa opakovane pýtali na preventívne opatrenia podniknuté v boji proti organizovanému zločinu a na to, či existovali varovania o prítomnosti mafie na území Slovenska.
V súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyjadrili úrady úplnú oddanosť tomuto vyšetrovaniu. V diskusii s europoslancami sa zdôrazňovalo, aká dôležitá je spolupráca medzi slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní a medzinárodnými orgánmi, ale najmä s talianskymi službami. Zástupcovia úradov uviedli, že Slovensko začalo spolupracovať so susednými krajinami a že sú tiež v kontakte s talianskou políciou a požiadali aj o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu. Kompetenciu na vytvorenie takýchto spoločných tímov má špeciálna prokuratúra. Slovenské úrady takisto požiadali o pomoc americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a svoju pomoc ponúkol i britský Scotland Yard. Pokiaľ ide o Europol, slovenskí predstavitelia zdôraznili, že s ním spolupracujú od začiatku, ale Europol má momentálne len podpornú úlohu. Členovia delegácie niekoľkokrát navrhli možnosť vytvoriť s Europolom spoločný vyšetrovací tím.
Trest za dokázané ohováranie
József Nagy podľa informácií RTVS avizuje požiadavku europarlamentu ohľadom vyšetrenia ďalších dvoch prípadov nezvestných novinárov Pala Rýpaľa a Miroslava Pejka ale aj na dôležitú legislatívnu zmenu.
„Chceme poukázať na potrebu lepšej ochrany novinárov a nielen novinárov ale aj informátorov v prípade korupcie alebo kriminálnych činov a chceli by sme takisto vyzvať členské štáty, aby zvážili mieru trestov v prípade sporov o ochrane osobnosti keďže vieme, že Slovensko má najvyšší trest až osem rokov v prípade dokázaného ohovárania čo je vôbec najvyšší trest v Európskej únii,“ uviedol pre verejnoprávnu televíziu.
O deklarácii súvisiacej s prípadom vraždy slovenského novinára bude europarlament hlasovať na svojej aprílovej schôdzi.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
0.1°C
Piatok 
Sobota 
0.6°C
1.1°C
0.4°C
Piatok 
Piatok 
-0.3°C
FOTO DŇA
