Bratislava 13. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Samé čudné a nepochopiteľné správy. V piatok Natália Milanová oznámila, že od pondelka majú byť otvorené kultúrne podujatia v režime OP maximálne pre 50 návštevníkov. Mala sa tým „otvoriť kultúra“, aj keď Matovič by s tým ešte radšej počkal. Zástupcovia kultúrnej obce vyjadrili počas víkendu nesúhlas s avizovanou podobou uvoľnenia podmienok pre živú kultúru. Označili ich za nedostatočné a nedôstojné, likvidujúce kultúru. Tu je vyjadrenie poslanca NRSR a známeho operného speváka Dušana Jarjabka v TA3.

Zvuk: Jarjabek

Nuž veru, nielen chlebom je človek živý. Umelci žiadali o možnosť 50% využitia diváckych priestorov, a to v režime OTP, teda aj pre testovaných. A tak už v pondelok pred rokovaním vlády vyhlásila ministerka kultúry, že pre kultúru musí platiť rovnaký meter, ako pre iné sektory. Že bude na pondelkovom rokovaní vlády bojovať za to, aby pre kultúru platili z hľadiska pandemických opatrení rovnaké pravidlá ako pre gastronómiu, bohoslužby, cestovný ruch či obchodné prevádzky. Ako dodala, sedenie v kine a divadle s respirátorom je podľa nej bezpečnejšie ako stravovanie sa v reštaurácii, kde si respirátor prirodzene dávajú ľudia dolu.

Zasadla vláda a – podmienky pre hromadné podujatia sa mierne uvoľnili. Všetko však len v režime OP. A pre nízkorizikové podujatia maximálne 100 osôb alebo naplnenie 50 percent kapacity. A viete, čo sú „nízkorizikové hromadné podujatia“? Nuž tie, kde sa nosí respirátor, sú bez konzumácie, povinné je sedenie, nespieva sa na nich ani nepovzbudzuje. Pre rizikové podujatia, na ktorých „sa ráta“ s nosením respirátora, fixným sedením či státím a zrejme sa môže spievať – v opere sa spieva – maximálna kapacita 25 percent. A že presné pravidlá určí ďalšia z nespočetných vyhlášok hlavného hygienika Jána Mikasa… Takže vyjadrenie Ústavného súdu o nemožnosti obmedzovať ľudské práva vyhláškami, ale len zákonmi, platí či neplatí? Verdikt Ústavného súdu musí predsa rešpektovať aj vláda…Napokon, v rozhovore pre Hlavné správy to podčiarkol aj emeritný sudca a bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barany.

Ministerka Milanová je však spokojná: „Našli sme kompromisné riešenie… Mojou snahou a aj snahou celého ministerstva vždy bolo otvoriť kultúru, aby bola bezpečná pre divákov a pre organizátorov ešte stále ekonomicky prijateľná,“ – zdá sa teda, že je skôr ministerkou „bezpečnosti divákov“, ako kultúry.

Pravdaže, do kultúry patria aj aktivity, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, zriadený Ministerstvom kultúry. Ten neposkytol na rok 2022 dotáciu pre aktivity Spolku slovenských spisovateľov, a tak je ohrozené vydávanie Literárneho týždenníka, aj Dotykov. Vydavateľ Denníka SME Petit Press však na Kultúrny život dotáciu dostane. Takisto multikultúrne zameraný avantgardný časopis Vlna – urbánny splietací mág. Ten má dokonca potvrdené od Fondu pre podporu umenia, že dostane 3x 36,500 eur, teda na roky 2022, 2023 + 2024. Na tri roky sumou 120 tisíc eur bude zaistený aj časopis zameraný na alternatívnu literatúr Fraktal a časopis Kapitál, na ktorý v priebehu troch rokov dostane jeho vydavateľ od rezortu kultúry 165 tisíc eur.

Ďalší príklad „národného cítenia“ dnešného Ministerstva kultúry po znížení dotácie pre Maticu slovenskú. To sa však netýka národnostných spolkov, ktoré neprídu skrátka.

Čo bude znamenať nulová dotácia pre Literárny týždenník, Dotyky a Romboid? Opýtali sme sa predsedu Spolku slovenských spisovateľov Borisa Brendzu.

Zvuk: rozhovor s Brendzom

1. Najprv však, pán predseda, ako vieme, Literárny týždenník je popri Slovenských pohľadoch a spolu s Dotykmi v podstate jediným tlačeným médiom, kde môžu publikovať slovenskí spisovatelia. Vznikol v roku 1988 a jeho zakladajúcim a prvým šéfredaktorom bol Vincent Šabík. Ako to bolo s jeho financovaním a vôbec s financovaním vydavateľských aktivít Spolku slovenských spisovateľov doteraz?
2. Čím odôvodnil Fond na podporu umenia odopretie dotovať vaše časopisy, ak je pravda, že nešetril peniazmi pre denník SME?
3. Prežije teda Literárny týždenník, alebo ho čaká osud Kultúrneho života a ďalších kultúrno-spoločenských časopisov.

Ako vidieť, slovenskej kultúre za tejto vlády ruže nekvitnú. Má vôbec Ministerstvo kultúry a táto vlády záujem o kultúru? Alebo jej kultúra končí v nekonečnej riekanke, dajte sa očkovať, dajte sa očkovať, dajte sa očkovať, lebo umriete…?

Dagmar Vanečková