Prijatím zákona č. 257/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa na Slovensku začal boj proti extrémizmu i v legislatívnej rovine. Určité ideologické skupiny dostali do rúk mocnú a účinnú zbraň, ktorou možno doslova popraviť každého občana SR, ktorý sa nestotožňuje s tým v akom morálnom  a kultúrnom stave sa nachádza spoločnosť alebo odmieta najnovšie trendy a ciele, ktoré propagujú politici či ideologické záujmové skupiny.

Praktický a najmä verejný život na Slovensku ukazuje, že sa vytvorila klíma boja proti extrémizmu, čo stavia občanov do polohy otázok a pochybností, o čo tu vlastne ide a najmä prečo?

Všeobecne sa tvrdí, že ide o propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, o podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie zločinu genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov. V tejto súvislosti najmä kresťansky orientovaných a logicky uvažujúcich občanov v SR napadne otázka, že ak sa verejne deklaruje boj proti potláčaniu základných práv a slobôd, prečo sa na Slovensko nebojuje proti vraždeniu nenarodených detí, čiže proti upieraniu práva na život, ktoré je základom všetkých ostatných ľudských práv?

Neprejde deň kedy nejaký politik v predvolebnej kampani nespomenie extrémizmus. Preto sa treba spýtať, či zlegalizované a brutálne zabíjanie nenarodených detí nie  je len tak náhodou extrémizmom alebo dokonca genocídou slovenského národa?

Politici v predvolebnej kampani verejne bojujú proti extrémizmu, za ktorý sa považuje i verejné popierane alebo vážne zľahčovanie zločinov ktoré sú vymenované v trestnom zákone SR, pričom ide nasledovné trestné činy: hanobenie národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, genocída, podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov a perzekúcia obyvateľstva. Kto z občanov na Slovensku schvaľuje takéto extrémistické zvrátenosti okrem tých slovenských politikov a novodobých ideológov a ľudskoprávnych aktivistov, ktorí verejne schvaľujú vyvražďovanie nenarodených slovenských občanov cez komunistami legalizovanú vraždu?

Boj s extrémizmom na Slovensku sa rozpútal s veľkou intenzitou od 1.1.2017 keď do slovenskej legislatívy implementovali zmeny, ktoré vyplývajú z činnosti  Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Tu treba pripomenúť obdobie 50. rokov minulého storočia, kde totalitný režim vytváral jeden výbor za druhým a intenzita prenasledovania občanov narastala geometrickým radom. Spolu s tým narastalo obmedzovanie slobody prejavu, a nakoniec aj myslenia.

Presne podľa komunistickej totalitnej právnej šablóny sa postupuje i dnes. Novela zaviedla rozšírenie pojmu o popieranie genocídy a vojnových zločinov, za ktoré páchateľov odsúdil nielen medzinárodný súd, ale podľa novej právnej úpravy aj súd v SR. Ideologická zbraň bola vylepšená a jej ničivé účinky sa čiastočne ukázali už minulom roku.

Sloboda myslenia a sloboda prejavu vo všetkých jej aspektoch bola do základu popretá, lebo bolo zavedené obráteného dôkazného bremena. A tak obvinení občania SR  v trestnom konaní musia zrazu dokazovať že nemali a nemajú a nebudú mať úmysel podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Obvinený občan SR má povinnosť preukázať, že extrémistický materiál slúži na realizáciu vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, čo je absurdum typické pre totalitné režimy.

V deň, keď bola v NR SR prijatá táto novela automaticky zomrela sloboda prejavu a myslenia, čiže zomrel i starý klasický liberalizmus, ktorý tak v predvolebnej kampani spomínajú politici. Zaujímavé je, že nikto zo slovenských politikov, ktorí sa tvária ako liberáli, neprotestoval. Totiž týmto krokom NR SR došlo k zničeniu procesnej zásady trestného konania o prezumpcii neviny obvineného, podľa ktorej je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dokázať obvinenému vinu.

Treba pripomenúť, že trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).

Je teda extrémistom, ten kto schvaľuje potraty? Je extrémistom lekár spolu so zdravotníckym personálom, keď zabijú odborne a bezpečne nenarodené dieťa? Je extrémistom matka, ktorá dá vlastné dieťa zabiť z dôvodu, že ho nechce? Podľa súčasnej legislatívy nie je. Skoro 1,5 milióna zabitých nenarodených detí sa pýta prečo?

A na Slovensku chcú niektorí bojovať proti „extrémizmu“ tak, že ponúkajú svoje digitálne noviny dokonca zadarmo na určitý čas určitej skupine občanov. Dôvod? Podpora extrémistických politikov podľa predvolebných prieskumov neustále rastie, určitá veková skupina občanov SR má nevhodné názory a myslenie, a v neposlednom rade určitá skupina občanov číta noviny podľa svojho vlastného slobodného rozhodnutia.

Tolerancia, slušnosť a hľadanie pravdy je pre niektorých politikov na Slovensku dôležitá, ale keď príde na stôl tolerancia voči nenarodeným tak sa ideologicky tvrdí, že ak niekto niekoho nechce, tak má právo toho, koho nechce, dať zabiť.

Ak občan SR myslí inak ako mu sugestívne a propagandisticky nanucuje istá ideologická skupina, tak tolerancia a slušnosť zrazu zmizne a bije sa na poplach.

Ak občan SR povie pravdu alebo si stojí za pravdou, ktorá je objektívnou overiteľnou realitou, tak tolerancia istých „majiteľov a určovateľov pravdy“ zázračne zmizne a pravda sa okamžite ideologicky nazve konšpiráciou a dezinformáciou.

René Balák