Slovenskí europoslanci podporujú sociálny rozmer klimatického balíka Fit for 55

Brusel/Štrasburg 17. septembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst, File, TASR-Jaroslav Novák, TASR-Martin Baumann)

Klimatický balík návrhov EÚ na rok 2030 známy pod názvom “Fit for 55” bol predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) na tohtotýždňovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Slovenskí europoslanci ocenili najmä snahy o jeho sociálnu dimenziu

Balík Fit for 55 z júla tohto roku ciele Európskej komisie (EK) znížiť v EÚ emisie CO2 do roku 2030 aspoň o 55 percent premenil na právne záväzky. Jedným z princípov novej legislatívy je, že zelená transformácia musí byť spravodlivá, lebo tzv. energetickou chudobou v súčasnosti trpí až 34 miliónov Európanov. K tejto spravodlivosti má dopomôcť Sociálno-klimatický fond.

Michal Wiezik (SPOLU) z politickej skupiny ľudovcov upozornil na správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), podľa ktorej hranicu 1,5-stupňového oteplenia svet prekoná skôr, ako sa čakalo. Správa naznačila, že za otepľovanie môžu aj emisie pochádzajúce zo zmeny využívania krajiny, napríklad z odlesňovania.

“Balík Fit for 55 zásadne ovplyvní aj túto oblasť. V momentálnej podobe neposkytuje dostatočné záruky, ktoré by zabránili ťažbe dreva na energetické účely, ktorá napriek formálnej udržateľnosti a uhlíkovej neutrálnosti neposkytuje vhodnú odpoveď na klimatickú krízu a zhoršuje rovnako vážnu krízu spojenú so stratou lesnej biodiverzity a ničením komplexov prírodných lesov,” uviedol Wiezik.

Za škodlivý pritom považuje vplyv lesníckej a energetickej lobby, podporovanej zo strany viacerých členských štátov, na tvorbu európskej politiky.

Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie skonštatoval, že klimatická kríza sa mení na klimatickú katastrofu. Upozornil, že letné záplavy v Nemecku, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien, spôsobili škody vo výške 30 miliárd eur a stáli množstvo ľudských životov. “Treba konať a to radikálne. Balík zákonov o klíme, Fit for 55, musí však byť najmä spravodlivý k ľuďom. Slovensko a Európa čelia zvyšovaniu cien energií a opäť to ohrozuje tých najzraniteľnejších a najchudobnejších,” uviedol.

Preto EÚ musí podľa jeho slov optimalizovať spotrebu, a investovať do lokálnej zelenej energie, čo pomôže riešiť nielen klimatickú krízu, ale aj energetickú a strategickú závislosť Únie od “východných diktátorov” a výkyvov cien fosílnych palív na svetových trhoch. “Musí skončiť stav, kedy znečisťovatelia dostávajú povolenky zadarmo a občania majú platiť. Peniaze za emisie majú ísť na podporu zelených inovácií a riešení a naspäť ľuďom ako uhlíková dividenda,” povedal Hojsík.

Robert Hajšel (Smer-SD) z tábora socialistov a demokratov priznal, že balík navrhnutý EK obsahuje viacero kontroverzných položiek, ktoré by chcel upraviť spôsobom, aby vyhovovali ekonomike a občanom Slovenska.

“Naši občania nemôžu byť tými, ktorí zaplatia konečné počty za zelené reformy. Musia mať straty vykompenzované vytvorením akéhosi európskeho klimatického sociálneho fondu,” uviedol. Tento nápad má podľa neho aj eurokomisia, ale vyčlenené financie považuje za nedostatočné. Ako europoslanec chce urobiť všetko preto, aby sa miera financovania zvýšila a aby cez tento fond mohli byť financované aj priame kompenzácie pre najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.

“Je teraz na slovenskej vláde ako sa tomuto návrhu postaví, lebo zelené reformy treba uskutočniť ak chceme, aby zelená transformácia bola úspešnou a mali z nej prospech aj naše deti a žili na zelenej a funkčnej planéte,” domnieva sa Hajšel. Ak chceme zvládnuť prechod na zelenšiu ekonomiku a energetiku čo najlepšie, treba podľa neho využiť všetky dostupné zdroje na európskej úrovni, či už to budú peniaze cez plán obnovy a odolnosti, štrukturálne fondy alebo modernizačný fond.