Môj profil 
Predplatné
Poslanec Eugen Jurzyca (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) ohľadom uznesenia k viacročnému finančnému rámcu (VFR) upozornil, že ide o to, čo všetko sa bude financovať z rozpočtu EÚ, aký bude veľký, kto bude doňho prispievať viac a kto bude viac dostávať.
Spresnil, že ak má byť Únia úspešná, mala by sa v tomto kľúčovom kroku držať nasledujúcich princípov: členským štátom sa musí oplácať pripravovať sa v dobrých časoch na zlé časy (napríklad reformami), financovanie a rozdeľovanie rozpočtu by malo byť transparentné, dlhodobé systémové zmeny treba robiť pri riešení systémových problémov, nie pri prírodných, neprekračovať priveľmi bezpečnú výšku verejného dlhu. Zároveň dodal, že na pokrízovú obnovu sa musia zložiť všetci okrem tých najzraniteľnejších, pričom výnimky by nemali dostať ani politicky najsilnejšie sektory.
Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenul, že pôžičky a granty budú tvoriť podstatu budúceho fondu obnovy a ocenil, že sa na tom dokázalo dohodnúť sedem politických frakcií EP, čo podčiarkuje rozhodnosť, jednotu a silu tejto inštitúcie, ktorá volá po dostatočnými financiami potvrdenej solidarite s regiónmi a sektormi, ktoré sú najviac postihnuté koronakrízou.
“Je najvyšší čas, aby EÚ ukázala svoju opodstatnenosť a pridanú hodnotu aj v boji s koronakrízou, ktorá dramaticky zmenila politické priority v jednotlivých štátoch EÚ,” odkázal. Dodal, že EÚ musí prejaviť solidaritu so svojimi členskými štátmi v otázke prekonávania sociálno-ekonomických dôsledkov koronakrízy v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch.
Ivan Štefanec (KDH), šéf slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v europarlamente, zdôraznil, že európska ekonomika potrebuje pre svoje ozdravenie silný stimul, ktorým podľa jeho slov bude takzvaný Nový Marshallov plán. “Som rád, že financie pre tento fond nebudú výsledkom ďalšieho zadlžovania či vzájomného ručenia, ale budú súčasťou existujúcich mechanizmov. Docielime tak, že po koronakríze sa EÚ rýchlo dostane do pôvodnej ekonomickej kondície,” opísal situáciu poslanec.
Vladimír Bilčík (Spolu-OD/EPP) spresnil, že prvým krokom obnovy hospodárstva po koronakríze by malo byť otvorenie Schengenu v plnom rozsahu. Akékoľvek čiastkové a nekoordinované otváranie hraníc medzi jednotlivými krajinami je podľa neho hrozbou, že Schengen sa naplno neobnoví a Slovensko sa môže ocitnúť v neželanej izolácii. Podporuje názor, že oživenie a obnova hospodárstva by mala byť financovaná cez pohotovostný plán a nie neskoro prijatý a finančne poddimenzovaný dlhodobý rozpočet EÚ, na ktorom sa zatiaľ členské krajiny nedohodli.
“My sme v europarlamente zhodu našli. Potrebujeme, aby sme mali kontrolu nad európskymi peniazmi, potrebujeme znásobiť európske zdroje a nájsť cestu, ako vieme pomôcť cez európsky rozpočet získať ďalšie zdroje,” vysvetlil Bilčík. Prihovoril sa tiež za vlastné rozpočtové zdroje EÚ a tie by podľa neho mali byť zdrojmi pre budúcnosť – orientované na zelené témy, čo znamená investície do moderných a zelených technológií a nie záchrana starého priemyslu. Vyjadril nádej, že na tento trend presedlá aj Slovensko a stane sa v budúcom desaťročí úspešne fungujúcou krajinou.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
