Nový Sad 9. marca 2018 (HSP/Foto:backinpetrovac)
Slovenská národnostná menšina v Srbsku žije svojimi problémami. Noviny Hlas ľudu, ktoré tam pre našich krajanov vychádzajú, majú problémy s obsadením vedúcej pozície. V svojom komentári to zhrnul profesor Zoroslav Spevak. Tento komentár vám prinášame bez redakčných úprav.
Keď je niekto až po uši politicky a morálne skompromitovaný a zašpinený, čo je prípad Anny Tomanovej Makamovej, tak už asi nikoho nemôže prekvapiť to, čo sa udialo na poslednom zasadnutí tzv. Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v sobotu 3. marca v Novom Sade: že na uvoľnené miesto predsedu Správnej rady NVU Hlas ľudu (časopis slovenskej menšiny vo Vojvodine) so svojimi pochlebovačmi, tajne, ukradomky, dosadila Katarínu Melegovú Melichovú.
O dlhodobom „politickom“ a „finančnom“ pôsobení dotyčnej persóny medzi vojvodinskými Slovákmi sa dá napísať dlhá a zaujímavá kronika. Ale, nechajme si to na inú príležitosť. Zastavme sa iba pri tom, čo práve koluje internetom a čo v tomto čase rozoberajú orgány Matice slovenskej v Srbsku (MSS): sú tam veľmi dôvodné a preukázateľné podozrenia, že len v skúmanom období 2013-2016 Matica slovenská v Srbsku (MSS) na čele s Katarínou Melegovou Melichovou prostriedky míňala netransparentne, v rozpore so zákonom, a suma ktorá sa v správe uvádza vôbec nie je zanedbateľná. Tak sa píše a dokladuje v zápisnici splnomocneného verejného účtovníka pána Ranka Babića. V Petrovci sa povráva aj o údajnom zamlčaní sumy 10 000 EUR, ktoré Maticie slovenskej v Srbsku v testamente mal darovať pán Ľudovít Mišík a patričné orgány súčasnej MSS sa tomu aktuálne tiež venujú.
Morálny pád a ľudská úbohosť týchto dvoch „dám“ práve vrcholia. K tomu azda už nie je čo dodať.
Čo ale povedať o ľuďoch, sfosilizovaných členoch tzv. Národnostnej rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), ktorí tento nehorázny návrh presadili mechanickým zdvihnutím rúk?
Čo povedať o tých politických mŕtvolách, o ľuďoch, ktorí stratili súvis so súčasnosťou, s realitou, ale aj o tých kalkulantoch a smutných podnikateľoch na blšom trhu?
Azda iba to, že je dobre, ako sme ich tam videli všetkých spolu, na hŕbke. Bez prítomnosti opozície bolo zreteľne a do detailov vidieť ten koncentrát úbohosti. Bez mihnutia oka z capa urobili záhradníka. Stali sa spoluúčastníkmi v niečom, čo nemožno spojiť ani s etikou, ani s verejným záujmom, ani s elementárnou slušnosťou.
Týmto počinom prišli o posledné zvyšky ľudskej dôstojnosti a vierohodnosti.
Vyslúžili si to najhlbšie opovrhnutie každého čestného človeka.
Sú trvalou hanbou pre všetkých slušných Slovákov.
Skončili.
komentár prof. Dr Zoroslava Spevaka