Slováci dlžili na konci marca takmer 37 mld. eur, väčšinu tvoria úvery na bývanie

Bratislava 30. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Finančné záväzky Slovákov dosiahli na konci prvého štvrťroka 36,6 mld. eur. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá zabezpečuje prevádzku spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií. Úvery na bývanie tvorili z toho 71,3 % a 28,7 % spotrebiteľské úvery

Analytička Poštovej banky Lucia Dovalová pre agentúru SITA doplnila, že zadlžovanie sa slovenských domácností rastie stále najrýchlejším tempom v rámci Európskej únie.

Zadlžený je podľa konateľa spoločnosti CRIF SK Jána Budinského každý tretí dospelý obyvateľ Slovenska. “Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne sa znižujúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,” skonštatoval Budinský. Priemerná výška finančných záväzkov na jedného dospelého Slováka predstavuje približne 8 250 eur.

“Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si na jednej strane nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce i založenia rodiny a výchovy detí a na druhej strane životné náklady a výdavky, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí. S istou mierou prípustného zjednodušenia môžeme konštatovať, že dlh odráža realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami,” uviedla sociologička Sylvia Porubänová.

Pod rýchle tempo rastu zadlžovania sa podpisuje podľa Dovalovej ekonomický vývoj. Je to klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov, ktoré patria medzi najnižšie v celej únii. “A v dôsledku snahy využiť priaznivé podmienky na našom úverovom trhu rastie zadlženosť,” povedala pre agentúru SITA Dovalová. Ľudí bude k riešeniu vlastného bývania stále podľa nej motivovať aj naďalej nízka úroková sadzba hypoték, keďže aj hlavná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ostane aj po zvyšok roka s veľkou pravdepodobnosťou na nulovej úrovni.

Podľa údajov z bankového a nebankového registra sa ohrozený dlh na celkovom dlhu podieľal 2,1 percentami. Podiel ohrozeného dlhu na dlhoch na bývanie predstavoval 0,9 percenta a na spotrebiteľských úveroch 4,8 percenta. Za dlhy ohrozené nesplácaním sú považované nesplatené splátky úverov s omeškaním tri a viac mesiacov. “Slabšia splátková disciplína je v mnohých prípadoch priamym dôsledkom snahy za akýchkoľvek okolností splniť reálne či domnelé spoločenské, lokálne, rodinné a iné očakávania a tlaky. Ľudia si evidentne nakladajú viac, než sú schopní uniesť alebo splatiť,” povedala Porubänová.

Aby sa tempo rastu úverov spomalilo a takisto, aby záujemcovia na kúpu nehnuteľností používali aj vlastné zdroje, pristúpila Národná banka Slovenska už minulý rok k prísnejším pravidlám poskytovania úverov na bývanie. Cieľom zavedenia pravidiel je dosiahnuť, aby slovenské domácnosti neboli príliš zadlžené v porovnaní s ich príjmami a aby sa predišlo problémom so splácaním úverov v prípade, že sa zvýšia úrokové sadzby. Tempo rastu úverov síce podľa Dovalovej medziročne spomalilo, no stále dosahuje dvojciferné hodnoty.