Poľské veľvyslanectvo v Paríži neskôr vydalo vyhlásenie, v ktorom sa snažilo tieto výroky stiahnuť, ale mačka už bola vonku. Informuje portál REMIX News.

Poľsko nebude mať inú možnosť ako vyhlásiť Rusku vojnu, ak Ukrajina prehrá prebiehajúci konflikt, vyhlásil poľský veľvyslanec vo Francúzsku Jan Emeryk Rościszewski v sobotu v mimoriadnom rozhovore pre francúzsku televíziu.

Diplomat sa takto vyjadril počas vystúpenia v programe televízie LCI, pričom rozhovor sa zameriaval na rozhodnutia Poľska a Slovenska dodať Ukrajine stíhačky MiG-29. Veľvyslanec počas rozhovoru povedal, že si vie predstaviť čas, keď sa Poľsko bude musieť zapojiť do vojny na Ukrajine.

“Ak Ukrajina nedokáže ubrániť svoju nezávislosť, nebudeme mať inú možnosť ako vstúpiť do vojny,” povedal divákom.

Poľské veľvyslanectvo v Paríži neskôr vydalo vyhlásenie, v ktorom sa pokúsilo tieto výroky odvolať, a na Twitteri uviedlo, že niektoré médiá si tieto výroky nesprávne vysvetlili, pretože neuviedli kontext, v ktorom odzneli.

Podľa vyhlásenia sa Rościszewski len snažil presvedčiť spojencov, aby plne podporili Ukrajinu, a odmietlo názor, že diplomat prisľúbil poľskú angažovanosť v konflikte. Tvrdili, že namiesto toho len varoval pred dôsledkami prípadnej ukrajinskej porážky.

Poľské veľvyslanectvo ďalej uviedlo, že takáto porážka by zvýšila pravdepodobnosť, že Rusko sa dopustí agresie voči Poľsku a pobaltským štátom, ako to pred mnohými rokmi predpovedal prezident Lech Kaczyński.

Keď musí veľvyslanectvo alebo ministerstvo vydať vyhlásenie, aby interpretovalo slová svojich predstaviteľov, viete, že si dali do nosa. V skutočnosti boli výroky veľvyslanca nezodpovedné a škodlivé. Posilňujú imidž Poľska ako krajiny, ktorá sa pekelne chce zapojiť do tejto vojny.

Ako raz povedal Talleyrand, omyl je horší ako zločin. Nemôžeme nespomenúť iného poľského veľvyslanca vo Francúzsku v roku 1938, ktorý napísal pamflet s názvom “Poľsko veľmoc”. O rok neskôr bolo celé Poľsko okupované.

Rościszewského vyhlásenie o vstupe Poľska do vojny muselo vyvolať veľký rozruch. Pokusy veľvyslanectva o cúvanie sa jednoducho nezhodujú s realitou. Problémom nebol kontext, ale slová, ktoré veľvyslanec použil a ktoré jasne vyjadrovali, že v prípade straty ukrajinskej nezávislosti sa Poľsko bude musieť zapojiť do vojny. Nepovedal, že ak bude Poľsko napadnuté, bude sa musieť brániť – to je zjavné tvrdenie, ktoré nemá nič spoločné so súčasnou vojnou.

Použil výraz “my”, čo môže znamenať buď len Poľsko, celé NATO, alebo len niektoré krajiny NATO. V každom prípade by to malo obrovské dôsledky. Článok 5 zmluvy o NATO nezaväzuje jeho členov, aby sa zapojili do podpory členského štátu, ktorý sa jednostranne zapojí do vojny za hranicami NATO. To znamená, že ak by sa Poľsko angažovalo na Ukrajine, robilo by to bez akejkoľvek záruky podpory zo strany NATO.

Veľvyslancových poznámok sa chytilo Rusko, ktoré vďačne prijíma všetko negatívne, čo môže použiť proti Poľsku, najmä keď sa poľský veľvyslanec na Ukrajine Bartosz Cichocki rozhodol v pondelok podporiť svojho kolegu a na sociálnych sieťach uviedol, že “je zrejmé, že porážka Ukrajiny by znamenala vojnu v Poľsku”.

Zdá sa, že Cichocki si je veľmi istý svojím hviezdnym postavením veľvyslanca na Ukrajine, aj keď často pôsobí skôr ako veľvyslanec Ukrajiny v Poľsku než ako poľský veľvyslanec na Ukrajine.

Najvážnejšie dôsledky výrokov veľvyslanca Rościszewského však budú na Západe, nie na Východe. Jeho slová potvrdzujú obraz Poľska ako krajiny, ktorá sa preteká v eskalácii konfliktu a v tom, aby sa doň zapojila celá Európa, a to všetko v čase, keď je verejná mienka v západnej Európe čoraz skeptickejšia voči zvyšovaniu angažovanosti v konflikte. Verejná mienka sa mení aj v Poľsku. Ak by sa ruská agresia skutočne rozšírila na územie Poľska, Poľsku hrozia ďalšie riziká, pretože časť západnej verejnej mienky bude mať pocit, že Poľsko si za to môže samo a že Západ by mu nemal prísť na pomoc.

Mnohí v Poľsku zabúdajú, že článok 5 zmluvy o NATO neznamená automatické vojenské zapojenie v rámci solidarity s napadnutým členským štátom. Je formulovaný tak, že každý členský štát v skutočnosti sám rozhoduje o tom, akú podporu poskytne členskému štátu, ktorý bol napadnutý. Tá môže mať podobu jednoduchej diplomatickej reakcie, ktorá je v skutočnosti menšia ako podpora, ktorú dostala Ukrajina po ruskej invázii.

Absencia dôraznej reakcie poľského ministerstva zahraničných vecí na veľvyslancov prešľap je znepokojujúca. Mohlo by to znamenať, že tento lapsus je v skutočnosti hlasným vyjadrením nálad prevládajúcich medzi poľskými predstaviteľmi a že tieto nálady sa teraz vyjadrujú verejne, aby sa zistilo, ako reaguje domáce a iné publikum. Možno je to len konšpiračná teória, ale spôsob, akým sa poľská vláda správa pri prekračovaní svojho domáceho a medzinárodného mandátu v tejto vojne, s akciami ako dodávka stíhačiek MIG-29 a tajné vyslanie takmer 100 policajných pyrotechnikov na Ukrajinu, núti k zamysleniu.