Sladký zabijak: ako sa ľudia stávajú závislými od sladkostí a aké problémy to prináša

Bratislava 12. februára 2023 (HSP/Foto:Pixabax,Wikimedia)

Nadmerná konzumácia sladkostí nie je len zdravotným rizikom, ale aj druhom závislosti na jedle. Ľudia, ktorí nedokážu ovládať svoju závislosť od dezertov, sa dostávajú do začarovaného kruhu: maškrtiť je nezdravé, ale nie je možné odolať. Kto v žiadnom prípade nesmie jesť sladkosti a ako rozlíšiť patologickú túžbu od neškodného zvyku –touto témou sa zaoberá článok portálu   Izvestija, ktorý vám prinášame

Smrteľné číslo

Pre niektorých ľudí sú zákusky len centimetrami v páse, zatiaľ čo pre iných predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Konzumácia sladkostí je pre diabetikov prísne zakázaná, zdôrazňuje doktor Sergej Vjalov, gastroenterológ a hepatológ. Pri prvom type ochorenia cukrovkou môže človek dokonca upadnúť do kómy s fatálnym koncom, ak skonzumuje príliš veľa dezertov a nezvýši dávku inzulínu.

Pri druhom type cukrovky lekár uviedol, že pravidelná konzumácia sladkostí sťažuje kontrolu ochorenia a zvyšuje hladinu glykovaného hemoglobínu. Čím vyššia je koncentrácia glukózy v krvi, tým viac glykovaného hemoglobínu vzniká.Tento laboratórny ukazovateľ odráža priemernú hladinu glukózy v krvi za posledné tri mesiace. Gastroenterológ nazýva následok takýchto diétnych chýb ranými komplikáciami.

„Slovo raný však neznamená, že komplikácie nastanú zajtra. Ale po niekoľkých rokoch alebo desaťročiach zlej kontroly cukrovky sa môžu objaviť problémy v podobe straty zraku, zlyhania obličiek a dokonca amputácie končatín,“ varuje doktor Vjalov.

Riziko hrozí samozrejme aj obéznym ľuďom. Nemali by jesť sladkosti, pretože po dezertoch priberajú. Nie je žiadnym tajomstvom, že takéto potraviny sú veľmi kalorické.

„Okrem toho sladkosti spúšťajú uvoľňovanie inzulínu, čo je anabolický hormón, ktorý šetrí energiu a spôsobuje jej premenu na tuk, ktorý sa ukladá na bokoch,“ vysvetľuje gastroenterológ.

Odborníci pripomínajú, že cukor škodí ľuďom so zlými zubami. Skutočnosť, že sladkosti spôsobujú zubný kaz, je všeobecne známa už od útleho detstva, najmä ak sa zuby po sladkostiach nečistia.

Z pohľadu hepatológa sú rizikoví aj pacienti s ochorením pečene. Dezerty zvyšujú riziko tukovej hepatózy. Pri tomto ochorení sa v pečeňových bunkách hromadí tuk, a ak sa spustí tuková hepatóza, môže to viesť k cirhóze.

Podľa Natálie Gridinovej, odborníčky na výživu z online služby pre manažment zdraviaBudu, sú sladkosti kontraindikované aj pre ľudí s uhrovitosťou alebo akné, pretože cukor zhoršuje príznaky. Konzumácia dezertov by sa mala obmedziť aj u pacientov s akútnou alebo chronickou pankreatitídou. Je to preto, že pankreas je už zapálený a preťažený, takže by ste ho nemali nútiť pracovať viac, ako je potrebné.

Dočasné ťažkosti

Častou výhovorkou milovníkov koláčov a zákuskov je: „Nemôžem byť bez sladkostí“. Avšak zástancovia zdravej výživy to považujú len za neznalosť zásad zdravej výživy.

„Fyziologická potreba jesť sladkosti neexistuje. To isté platí pre kyslé, horké, korenisté a podobne. Ľudia majú len fyziologickú potrebu jesť, aby nezomreli od hladu. Všetko ostatné je vecou vkusu a zvyku. Hlad uspokojí rovnako dobre sladké, slané alebo kyslé jedlo, ak obsahuje dostatok kalórií,“ hovorí Sergej Vjalov.

Ak sa zbavíte chuti na sladké, určite to ovplyvní vašu náladu, zdôrazňuje hepatologička. Nálada sa však zhorší, ak vám napríklad zakážu váš obľúbený televízny seriál alebo vám vezmú vankúš, na ktorom ste spali posledných 20 rokov.

Podľa odborníka sa akýkoľvek návyk vytvorí alebo zmizne približne do jedného mesiaca. Niekedy lekári uvádzajú jasnejší časový rámec: napríklad 21 dní. Ale samozrejme, ide o konvenciu: je nepravdepodobné, že na dvadsiaty druhý deň chuť na sladké jedlo zázračne zmizne, akoby nikdy nejestvovala. Zmeny sú postupné. Najťažší „abstinenčný stav“ sa podľa Dr. Vjalova dá očakávať v prvý deň. Druhý deň bude ľahší, tretí ešte lepší a tak ďalej.

„Zo skúseností môžem povedať, že pri prísnom dodržiavaní všetkých diétnych pravidiel naozaj trvá 3-4 týždne, kým sa zbavíte chuti na sladké, – dodáva Natalia Gridinová, – Počas tejto doby sú pacienti dokonca schopní zabudnúť na chuť cukru. Pomáha aj bielkovinová strava. Ak sa strava skladá z približne 30-40 % bielkovín, je oveľa jednoduchšie vzdať sa sladkostí.

Odborníci sa domnievajú, že zrieknutie sa sladkostí bude oveľa jednoduchšie, ak rodina dokáže prejaviť solidaritu, sympatie a úctu k tomu, že ich príbuzný odmieta nezdravé jedlo. A samotní milovníci sladkostí musia odstrániť a nedopĺňať svoje zásoby sladkého.

Hepatológ pritom neodporúča zachádzať do extrémov. Ak sa človeku v určitej fáze nedarí a zje cukríky, neznamená to, že musí diétu opustiť a opäť sa vrhnúť na buchty a koláče. Koniec koncov, jeden poklesok nemusí nevyhnutne viesť k zlyhaniu. Nie je však na škodu prejaviť pevnú vôľu a múdro pristupovať k slabej chvíľke.

Aby odmietanie dezertov nebolo príliš bolestivé, Natalia Gridinová radí nahradiť sladkosti akýmkoľvek ovocím, pridať k zákusku orechy.

„Je dobré jesť aj sušené ovocie, ale je dôležité to s ním nepreháňať. Ak nie ste alergickí, môžete konzumovať malé množstvo medu a pridať ho namiesto cukru napríklad do kaše. Sirupz topinamburovje tiež prijateľný,“ pokračuje Gridinová.

To však platí pre tých, ktorých myseľ a žalúdok sú v harmónii, ako sa hovorí. A tým pacientom, ktorí ľahko podľahnú pokušeniu, odporúčame, aby sa vzdali sladkostí úplne.

„Vedci objavili psychologický typ, ktorému stačí ráno malý kúsok čokolády, aby sa cítil lepšie. Takíto ľudia sa neprejedajú. Niektorí ľudia však ani po kúsku čokolády nedokážu prestať – spustia proces nevedomej konzumácie,“ varuje Gridinová.

Ľudia, ktorí sa vyznačujú nevedomou nekontrolovanou konzumáciou cukru, by radšej nemalisladkosti vôbec jesť, zdôrazňuje odborníčka na výživu.

Cukrová hydra

Vedci sa domnievajú, že pre ľudí závislých od jedla je charakteristické hltanie sladkostí, a to aj tvárou v tvár smrteľnému nebezpečenstvu. Nedostatok sebakontroly, keď si človek nedokáže odoprieť dezert, nie je len milým zvykom a zďaleka nie je dôvodom na priateľskú iróniu.

„Návykové správanie sa môže vyvinúť vo vzťahu k akýmkoľvek činnostiam, látkam a predmetom, ktoré konkrétnemu človeku prinášajú potešenie,“ vysvetľuje klinická psychologička, zástupkyňa vedúceho lekára pre prémiovú rehabilitáciu kliniky Maršak Ľudmila Lozovská.

Podľa odborníčky sa konzumácia sladkostí môže tiež stať závislosťou od jedla, ale len vtedy, ak spĺňa kritériá závislosti. V tomto prípade sa človek vyznačuje silnou a neodolateľnou túžbou po dezertoch, neustále sa zvyšujú porcie. Závislý človek sa mnohokrát márne pokúša zmeniť svoje stravovacie správanie – nedokáže sa ovládať. Kvôli sladkému človek odmieta iné pôžitky, a to aj napriek škodlivým následkom. Toto je profil závislého na sladkostiach.

„Jedlo môže byť pre závislého náhradou živej komunikácie. A nie náhodou – pri komunikácii je možné byť odmietnutý a “zranený”. Akoby jedlo “poslúchalo” človeka a hovorilo “koľko chceš, toľko zjedz”. A stáva sa najlepšou útechou,“ vysvetľuje klinická psychologička.

Radí, aby ste sa so závislosťou od jedla vysporiadali rovnako ako s každou inou – musíte hľadať príčiny a pracovať s nimi, aby ste zmenili svoj postoj a správanie. Ak je to pre človeka ťažké, mal by vyhľadať pomoc lekárov, najmä psychológov a psychoterapeutov.

Aké sú dôvodu závislosti

Pri vzniku závislosti na sladkom odborníci zvažujú niekoľko aspektov. Ľudmila Lozovská odporúča použiť biopsychosociálny model, aby sa lepšie vysledovala štruktúra tejto závislosti.

„Biologická zložka spočíva v tom, že sladkosti ovplyvňujú dopamínový systém v mozgu, ktorý sa podieľa na motivácii, odmeňovaní, posilňovaní a očakávaní potešenia. Podľa vedeckých výskumov cukor ovplyvňuje dopamínový systém v mozgu, čo spôsobuje uspokojenie, pocit radosti, a tým dáva motivačný význam príjmu sladkého jedla,“ hovorí klinická psychologička.

Z biologického hľadiska lekárka odporúča zohľadniť individuálne fungovanie organizmu – špecifiká metabolizmu, prítomnosť endokrinných porúch, ako aj genetické predispozície k endokrinným poruchám.

Odborníčka tiež zdôrazňuje, že štruktúra každej závislosti zahŕňa nielen biologické zložky, ale aj psychologické a sociálne. V prípade nekontrolovanej chuti na sladké môže byť podiel psychologických a sociálnych faktorov ešte vyšší.

Psychologická zložka závislosti je do istej miery špecifická pre každého jednotlivca, ale existujú aj niektoré všeobecné, univerzálne faktory, ktoré prispievajú k psychickej závislosti. Medzi tieto faktory patrí neustály stres a nedostatočný rozvoj ekologických spôsobov jeho zvládania a prevencie, nedostatok primeraného odpočinku, vysoké životné tempo, psychická, fyzická a emocionálna záťaž, ktorá presahuje možnosti človeka.

„Svoju úlohu zohráva nízka úroveň uvedomenia a reflexie, ako aj nedostatok času pre seba. To všetko, samozrejme, prispieva k hľadaniu rýchlych spôsobov, ako získať potešenie. V tomto prípade sladké potraviny nie sú výnimkou,“ upozorňuje odborníčka.

Rozhodujúcu úlohu v závislosti od sladkých potravínmôžu zohrávaťaj isté osobitosti výchovy detí. Rodičia môžu používať sladkosti ako odmenu za úspechy vo výchove svojho dieťaťa. Ak deti dostávali čokoládu a koláče za to, že mali samé jedničky, vyhrávali súťaže a pomáhali v domácnosti, zakorenilo sa to v ich psychike v podobe rovnice „sladkosti sú odmenou“. Takýto psychologický mechanizmus môže podľa odborníčky zvýšiť účinok na dopamínový systém mozgu, dokoncaaj keď si človek jednoducho len myslí na to, že čoskoro bude môcť zjesť koláč.

„Sladkosti sa spájajú s bezstarostnosťou, radosťou a oslavou. To môže u človeka, ktorý v určitom životnom období prežíva psycho-emocionálne ťažkosti, vyvolať chuť na zákusky,“ povedala Lozovská.

Odborníčka poznamenáva, že sociálna zložka takejto závislosti zahŕňa dokonca aj vývoj spoločnosti, industrializáciu a kapitalistický systém. Zdá sa, že to nemá súvislosť? Výroba potravín sa však za posledné storočie výrazne zmenila a trh s potravinami je veľmi rozmanitý a preplnený. Cukor je prakticky nepostrádateľnou prísadou v mnohých potravinárskych výrobkoch a polotovaroch.

„Aj keď človek nekonzumuje cukor v čistej forme, aj tak sa nepozorovane dostáva do tela v dostatočnom množstve. Nezabúdajme na vplyv rôznych výrazových prostriedkov, ako je reklama, ktorá tiež podporuje nadmernú konzumáciu sladkostí,“ zdôrazňuje klinická psychologička.

Životné prostredie je preťažené

Ludmila Lozovská zdôrazňuje nevyhnutný vplyv prostredia, v ktorom sa ľudia nachádzajú, a poukazuje na analógiu s inými druhmi závislostí. Napríklad pre pacienta, ktorý sa zotavuje zo závislosti od psychoaktívnych látok, je zničujúce stýkať sa s tými, ktorí tieto látky naďalej užívajú. Len v zdravom a nezávislom prostredí rovnako zmýšľajúcich ľudí sa človek cíti podporovaný a má dostatok zdrojov na to, aby sa správal zrelo a uvedomelo. Preto závislí nachádzajú podporu najmä v skupinách Anonymných alkoholikov a Anonymných narkomanov. Z toho vyplýva, že ľudia s nezdravým stravovacím správaním a návykmi majú zlý vplyv aj na osobu, ktorá sa rozhodla zdržať sa sladkostí.

Klinická psychologička nevylučuje, že čokoláda a koláče niekedy pomáhajú ľuďom v ťažkých životných situáciách. Každý mechanizmus, ktorý je vytvorený psychikou, z nejakého dôvodu človek potrebuje a dlhodobo je jednou z dôležitých opôr. Aj vďaka takej nezdravej podpore, akou je závislosť na sladkostiach, je možné udržať si duševné zdravie, zdôrazňuje odborníčka.

Podľa Ľudmily Lozovskej však človek stále túžiznovu získať schopnosť plne vyživovať svoje telo, myseľ a dušu, zaslúžiť si starostlivosť a pozornosť, dostať sa zo zajatia nudných stravovacích návykov a znovu získať ľahkosť bytia.

„Naším cieľom je rozpoznať nezdravý mechanizmus a naučiť sa nové spôsoby reagovania na traumatické alebo nepríjemné situácie. A nie je to otázka posudzovania toho, kto má pravdu a kto nie. Ide o pochopenie svojho nezdravého a deštruktívneho správania prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania nových zrelých mechanizmov, ako reagovať na nežiaduce udalosti a informácie zvonka,“ vysvetľuje odborníčka. Vidí uzdravenie vo formovaní vedomých zdravých návykov a posilnení schopnosti vyrovnať sa so stresom.