Môj profil 
Predplatné
Správu o stave školstva z dielne rezortu školstva zobrala minulý týždeň na vedomie vláda. Ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD) k jej napísaniu zaviazal parlament v čase štrajku školských zamestnancov koncom minulého roka.
Učitelia a školskí zamestnanci vtedy štrajkovali, ale výsledky, ktorými sa môžu pochváliť sú žalostné. Mnohým z nich mzda po štrajku ešte poklesla.
Svoje postrehy zhrnuli do 25 bodov
Učitelia svoje postrehy zhrnuli do 25 bodov. Upozorňujú v nich na to, že 40 percent žiakov podľa prieskumu chodí do školy nerado. Poukazujú aj na nízke financovanie školstva v porovnaní s inými krajinami a podpriemerné platy učiteľov. “Minimálny ročný tarifný plat plne kvalifikovaného učiteľa na plný úväzok (začínajúci učiteľ) dosahuje na Slovensku v regionálnom školstve 0,5 násobku HDP na obyvateľa, rovnako ako v Rumunsku,” podčiarkli učitelia.
Správa hovorí tiež o tom, že rodičia musia aj na štátnych školách platiť rôzne príspevky, pričom Štátna školská inšpekcia podľa učiteľov konštatuje protizákonnosť vyberania peňazí na štátnych základných a stredných školách zo strany riaditeľov. “Finančné prostriedky vyberané od rodičov slúžia na zabezpečenie riadneho chodu škôl, čim suplujú úlohu štátu,” zhodnotili pedagógovia.
Správa uvádza aj nepriaznivú situáciu s centrami voľného času
Materiál tiež na základe medializovaných prípadov upozorňuje, že štát nedokáže zabezpečiť základné fungovanie škôl. Spomína príklady škôl, kde spadol strop či na nedostatky s hygienou v školských jedálňach. Ako pálčivý problém správa uvádza aj situáciu s centrami voľného času (CVČ), ktorých sa dotkla nová legislatíva platná od 1.1.2013. “Už dnes vieme že k 31.3.2013 boli navrhnuté štyri CVČ na zrušenie – Stropkov, Dolný Kubín, Žirafa – Žilina a Prakovce,” informuje v správe Asociácia CVČ. Ďalšie centrá podľa správy nemajú na mzdy či nájom, niektoré znížili rozpočet alebo počet zamestnancov. Okrem toho učitelia v správe kritizujú aj kreditový systém či problémy s digitalizáciou.
Autori takmer pri všetkých bodoch uviedli zdroj, z ktorého čerpali. “Informácie pochádzajú z bežne dostupných zdrojov na internete, štúdií rozpočtových organizácií ministerstva školstva, z odpovedí prostredníctvom infozákona alebo odrážajú názory zostavovateľov,” napísali učitelia.
Minister školstva neprizval do Rady pre systémové zmeny v školstve ani jedného učiteľa
Na rozdiel od ministerskej správy, dokument učiteľov s názvom Niekoľko postrehov k situácii v školstve neobsahuje návrhy systémových zmien. “Chceme tým poukázať na skutočnosť, že minister školstva neprizval do Rady pre systémové zmeny v školstve ani jedného učiteľa,” zdôvodnili učitelia. Rada je poradným zborom ministra, s ktorým spolupracoval pri písaní správy. Sedia v nej osobnosti z oblasti školstva, zástupcovia školských odborárov či študentov. Za nevyhnutný predpoklad systémových zmien v školstve smerujúcich k zvýšeniu kvality vzdelávania však učitelia považujú systematické a bezodkladné zvyšovanie objemu financií pre školstvo prostredníctvom navyšovania normatívov. Podľa Čaplovičovej správy by sa investície do školstva mali do roku 2020 vyšplhať na šesť percent HDP, neuvádza však, o koľko by sa mali zvýšiť každoročne.
.jpg)
