Môj profil 
Predplatné
Návrh o spádovej škole obsahovala pôvodná správa o stave školstva, ktorú vzal v máji parlament na vedomie. “Vzhľadom na všeobecne negatívne vnímanie zavedenia spádových škôl laickou aj odbornou verejnosťou na Slovensku sa nad týmto opatrením v súčasnosti neuvažuje,” píše sa v správe, do ktorej už rezort zapracoval pripomienky z verejnej diskusie. Tá prebiehala do konca júna. O novej verzii správy má vláda rokovať do konca tohto mesiaca.
Materiál, na rozdiel od pôvodnej verzie správy, obsahuje aj záväzok na zvýšenie platov učiteľov a odborných zamestnancov do konca aktuálneho volebného obdobia. Do roku 2016 by sa tak platy pedagogických a odborných zamestnancov mali dostať na úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. “Pre obdobie rokov 2014 – 2016 sa predpokladá zvyšovanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov (domácich a európskych) do regionálneho školstva medziročne v priemere o 110 milióna eur tak, aby bolo možné naplniť záväzok v oblasti platov a realizovať časť systémových krokov z tejto Správy,” uvádza materiál. Zvýšenie verejných výdavkov do regionálneho školstva do roku 2020 na priemer OECD je podľa autorov správy jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v dokumente.
Ministerstvo chce upustiť od titulov docent a profesor
Rezort si tiež dáva za úlohu postupne zvýšiť nástupný plat učiteľa. Do roku 2020 by mal dosiahnuť priemernú výšku platu začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje rovnaký stupeň vzdelania. Priemerný plat učiteľov a odborných zamestnancov by mal do roku 2020 dosiahnuť najmenej 75 percent priemerného platu ostatných povolaní, v ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
Tak ako v pôvodnej správe ministerstvo v predloženom dokumente uvádza, že treba vytvoriť podmienky na bezplatné zaškolenie detí v materskej škole od štyroch rokov. Okrem toho je potrebné vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovensko priblížilo čo najbližšie k 100-percentného zaškolenia detí v materskej škole rok pred nástupom do prvej triedy.
V oblasti vysokoškolského štúdia ministerstvo v správe ponechalo zámer zrušiť vedecko-pedagogické tituly docent a profesor a ponechať len príslušné funkčné miesta. “Týmto by sme sa v tejto oblasti stali štandardnou krajinou, z vysokoškolskej legislatívy by odbudlo niekoľko desiatok strán a poprední vysokoškolskí učitelia by získali stovky hodín na produktívnu prácu vo výskume a vzdelávaní,” dôvodí ministerstvo. Spomína sa aj možné zlučovanie vysokých škôl s podobným zameraním, ktoré sídlia blízko seba. Ako príklad ministerstvo spomína Trnavu, kde sídli Univerzita sv. Cyrila a Metoda a Trnavská univerzita.
Počas verejnej diskusie ministerstvo dostalo celkovo 197 príspevkov
Minister školstva Dušan Čaplovič dostal za úlohu vypracovať správu o stave školstva a systémových krokoch po minuloročnom štrajku učiteľov. Zaviazal ho k tomu parlament v rámci mimoriadnej schôdze o školstve v decembri minulého roka. O správe z dielne ministerstva rokovala vláda v apríli tohto roka, v máji ju zobral na vedomie parlament. Opozícia ju kritizovala preto, že neobsahuje žiadne finančné záväzky počas volebného obdobia aktuálnej vlády. Pôvodný návrh správy spomínal len investície do roku 2020. Verejná diskusia o materiáli prebiehala do konca júna. Do konca septembra by o správe, ktorá obsahuje zapracované pripomienky, mala rokovať vláda.
Počas verejnej diskusie ministerstvo dostalo celkovo 197 príspevkov, niektoré však boli rovnaké. “Keď odpočítame duplicity a príspevky, ktoré neobsahovali ani pripomienky, ani podnety, tak prišlo 131 rôznych príspevkov do diskusie,” napísalo ministerstvo vo vyhodnotení diskusie. Asi 10 percent príspevkov ministerstvo hodnotí ako mimoriadne kvalitné. Väčšina pripomienok sa týkala základných a stredných škôl. K časti správy o vysokých školách prišlo asi len 10 percent pripomienok.
zf
.JPG)
