“Škola brzdí deti v rozvoji a nedochádza tam ku skutočnej socializácii,” hovorí študentka, ktorá absolvovala strednú školu v 14 rokoch

Moskva 12. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:sputnik screenshot)

Elisaveta Sgonnik vydržala v škole len týždeň. Následne sa učila doma. Vďaka tomu dokončila strednú školu v 14 rokoch, pritom sa ale považuje za normálnu slečnu. Hovorí, že štandardné vzdelávanie v školách deti brzdí v rozvoji.

Pečo ste sa vtedy s rodičmi rozhodli opustiť štandardný školský vzdelávací systém?

Reklama

Moje mama je psychologička, ktorá organizuje dvjdňové tréningy, kde rozpráva o tom, ako je možné organizovať svoje vzdelávanie v rámci zákona, keďže veľa ľudí sa bojí v škole opýtať, či je možné vzdelávať sa mimo tradičnú formu.

Keď som prišla do školy, tak som vďaka tomu, ako som bola pripravená, šla rovno do tretej triedy. Najskôr to pre mňa bolo zaujímavé. Chcela som zistiť, čo to je, chodiť do školy. Chodila som do školy asi týždeň, ale vôbec som nebola vyspatá, nemala som chuť nič robiť.

Reklama

Takže ty si priamo cítila, že štandardný školský režim ti fyzicky nevyhovuje, pretože tvoje telo nedostávalo to, čo potrebovalo?

Áno.

Impulz k tomu, učiť sa doma, vychádzal z toho, že ty si nebola spokojná so štandardným denným režimom pri chodení do školy?

Áno, mňa ani mama, ani otec nikdy do ničoho nenútili. Vždy mi dávali možnosť vybrať si. Po tom, čo som uzavrela štvrtú triedu, sme sa presťahovali z Moskvy do Petrohradu. Na prázdniny sme boli v Soči. Pamätám si, že som si sebou vzala učebnice pre piatu triedu. Keď som ich začala prechádzať, tak som si všimla, že tam je všade opakovanie. Prišla som k mame a povedala som jej to.

U vás v piatej triede nič nové nerobíte?

Z veľkej časti je to len opakovanie materiálu, ktorý sme už prešli. Nový materiál bol len v dejepise, ktorý som si ľahko zapamätala vďaka tomu, že mama so mnou hrala hry na túto tému, například hry o cestách rytierov, vďaka tomu pre mňa história nebola tak nudná.

Až do konca ôsmej triedy som bola v štátnej škole. Deviatu triedu som absolvovala v súkromnej škole, odtiaľ som ale tiež odišla, pretože tam nebol dostatok slobody k štúdiu. Následne sme našli v Petrohrade inú školu — gymnázium, kde som dokončila desiatu a jedenástu triedu. Vtedy som ešte chcela byť vedkyňou, chcela som sa učiť na Stockholmskej univerzite.

Poďme si to zrekapitulovať. Ty si prišla do prvej triedy, tam si urobila vstupný test a na základe tohoto testu ťa hneď dali do tretej triedy.

Áno.

V tretej triede si chodila normálne do školy len týždeň, následne si sa začala učiť doma a do školy si chodila len na skúšky, aby si mohla postúpiť do ďalšej triedy.

Presne tak.

A všetko to bolo kvôli tomu, že ako malá si bola nespokojná s klasickým denným režimom školáka.

Áno.

U rodičov nevznikali žiadne problémy, so všetkým súhlasili…

Áno, súhlasili. Moja mama poznala tento systém vzdelávania, keďže ona mala v detstve problémy so srdcom a vďaka tomu sa mohla učiť doma. Vtedy nebola varianta rodinného vzdelávania, ako je dnes. Deti sa mohli učiť doma len v tom prípade, že mali zdravotné problémy. Ona sa musela učiť sama, keďže často bola v rôznych sanatóriách.

Pre otca to ale bolo niečo nové. Jeho mama, moja babička, je veľmi konzervatívny človek. Bála sa, že budem sedieť doma medzi štyrmi stenami. Mnohí si o rodinnom vzdelávaní myslia, že deti sedia len doma a sú obložené knihami a nič viac nerobia. V skutočnosti je ale všetko obrátene! Pokiaľ budeme hovoriť o socializácii, tak ja som došla k záveru, že v škole žiadna skutočná socializácia nie je, pretože ty sa celých jedenásť rokov učíš v jednom a tom istom kolektíve.

Ja som okolo seba mala niekoľko kolektívov. Chodila som i na balet, športovala som, učila som sa jazyky, jazdila na tábory.

Koľko hodín každý deň si venovala štúdiu?

V desiatej a jedenástej triede som so školskými predmetmi trávila približne 4 hodiny denne. Mimo to som veľa času trávila s cudzími jazykmi a prírodovednými predmetmi, pretože som chcela ďalej študovať za hranicami. Vďaka tomu, že som sa učila doma, sa mi podarilo dokončiť školský program základnej a strednej školy v 14 rokoch.

Čo si robila potom, čo si zložila maturitu (po dokončení poslednej jedenástej triedy)?

Najskôr som chcela byť biotechnológom — pestovať umelé orgány, predlžovať ľuďom životy, liečiť choroby, ktoré sa teraz považujú za nevyliečiteľné. Nakoniec som sa ale rozhodla pokračovať v hudbe, ktorej som sa začala venovať v šiestich rokoch — v hre na saxofón.

Počas svojho univerzitného vzdelania v hre na saxofón, ktorým teraz prechádzaš, chystáš sa robiť nejaké podobné skoky, ako si robila na základnej a strednej škole?

Nie, nechystám, ani v tom nevidím žiadny zmysel. Študujem v Moskve u Nikitu Zimina. On nie je najlepší len v mojich očiach, vyhral Grand Prix poprednej súťaže saxofonistov, ktorá sa robí raz za štyri roky. Mojou úlohou je vziať si od neho čo možno najviac!

Za tú dobu, čo si sa učila sama doma, máš pocit, že je niečo, čo si sa nenaučila?

Nie. Vôbec nie.

S priateľmi je u teba všetko v poriadku, s ľuďmi vieš byť v hladkom kontakte, nič také ako pocit, že si sa v tej triede, do ktorej si nechodila, niečo nenaučila, necítiš?

Absolútne nie.

Všímaš si na svojom okolí, že sa k tebe správajú inak?

Teraz už nie. Skôr, keď sa ľudia dozvedali, že sa učím doma, tak sa na nás s mamou hnevali, že sme hneď nepovedali, že sa učím doma. Ja to ale nepovažujem za niečo, čo ma robí zvláštnou. Ja som rovnaká, ako ostatní. Niektorí si mysleli, že sedím doma, nič nerobím, ale nejakým zázrakom dostávam jednotky.

Dostávala si sa niekedy do situácií, kedy si musela byť v kolektíve dvadsiatich tridsiatich ľudí? Bolo tam všetko v poriadku?

Áno, v lete som jazdila na tábory a všetko bolo v úplnom poriadku, dokonca som bola i kapitánom tímu.

Považuješ sa za talentovaného človeka?

Áno, asi áno. Ale mala som veľké šťastie na rodičov a učiteľov.

Slávny nemecký psychológ Gerald Hüther hovorí, že 98 % detí sa rodí geniálnych a iba 2 % sa rodí priemerných. Avšak po absolvovaní základneho a stredného vzdelania sa tento pomer otáča — zostávajú len 2 % geniálnych a z 98 % sa stávajú v uvodzovkách „normálne” (priemerné) deti. Zo svojej pozície človeka, ktorý do školy de facto nechodil, súhlasíš s tým?

Áno. Súhlasím s tým, že škola nás brzdí v rozvoji.