Škandál! Súd si dovolil rozhodnúť inak, ako už dávno rozhodli médiá. Kto za to bude pykať?

Bratislava 4. septembra 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Petr David Josek)

Mediálny vrchol roka, chvíľa, na ktorú médiá tohto roku azda najviac čakali, nastala. A pre mnohých bola absolútnym šokom: čo občania pod vplyvom korporátnych médií považovali za absolútnu samozrejmosť, súd vyhodnotil inak. Ako je to možné?

Dva a pol roka nám objektívne korporátne médiá predkladali jedinú verziu, o ktorej sa v „slušnej“ spoločnosti ani v najmenšom nepochybovalo: línia Kuciakova vražda – Kočner – Fico – ukradnutý štát sa stala mantrou a v konečnom dôsledku spôsobila pád Ficovej vlády a zmenu smerovania slovenskej politiky.

Nie, nebudeme špekulovať. Nevieme ako to naozaj bolo. Nikto z nás obyčajných občanov (nie tých „obyčajných ľudí a nezávislých osobností“, ale naozajstných obyčajných ľudí), ale dokonca ani z politikov, ktorí nevidia do spisu, nemôže stopercentne vedieť, ako sa tá vražda naozaj odohrala a kto je prvotným objednávateľom. Stále platí, že za tým naozaj mohli byť aj Kočner so Zsuzsovou, ale takisto stále platí, že to mohlo byť aj celkom inak – od začiatku bolo príliš veľa vecí podozrivých napríklad aj v súvislosti s urýchleným zmiznutím Toma Nicholsona, atď.

Korporátne médiá chrlia v tejto súvislosti kvantá zaručených či menej zaručených informácií, názorov, hodnotení, postojov, múdrostí a politici vládnej koalície sú ako jeden, všetci do radu šokovaní. Lenže pravda je taká, že tu žiadna istota nie je. V skutočnosti nemáme žiadnu istotu, nevieme ako súd pracoval – či dobre alebo zle. Nevieme ani, ako pracovala polícia či prokuratúra, či mohli tieto orgány alebo nemohli dodať viac a lepších dôkazov. Nevieme, a preto by sme nemali predčasne hodnotiť. Vieme iba, že tie dôkazy, ktoré polícia a prokuratúra súdu dodali, senát nepresvedčili.

Čo však stojí za pozornosť, je postoj korporátnych médií. Mali by byť strážcami čistoty, demokracie, slušnosti. Mali by rešpektovať zákony, štát a jeho inštitúcie, vrátane súdov a vyznávať etické normy vrátane princípu prezumpcie neviny. A čo namiesto toho robia?

Sú šokované, pohoršené, nahnevané. Oni už pred dva a pol rokom vyhlásili rozsudok, ktorý si teraz dovolili akísi sudcovia spochybniť? Kto vlastne oni sú, títo sudcovia? pýtajú sa títo „novinári“ (alebo skôr už politruci?).

Uveďme si len jeden príklad za všetky – Marek Vagovič z portálu Aktuality.sk. Prácou súdu bol vyslovene pohoršený: „Nerozumiem, že súdu nestačila séria nepriamych dôkazov,“ uviedol bezprostredne po vynesení rozsudku. Dôkazy boli podľa neho dostačujúce a je presvedčený o tom, že Kočner a Zsuzsová sú vinní. Človek by podľa týchto vyjadrení takmer povedal, že mal súdny spis naštudovaný lepšie ako samotní sudcovia…

A nielen spis: Vagovič tvrdí, že má vraj rôzne informácie o členoch senátu, ktoré si zatiaľ nechá pre seba, a že medzi nimi nie sú dobré medziľudské vzťahy… Podobne ako Vagovič sa včera vyjadroval aj celý rad ďalších ľudí. Vytvára to dojem, že tieto mediálne mocenské centrály vedia o sudcoch naozaj všetko – a otázka potom je, do akej miery sudcovia môžu tlak týchto ľudí ustáť.

A preto je treba otvorene povedať: sudcovia, ktorí vo štvrtok v tejto kauze rozhodli, prejavili obrovskú odvahu a osobnú statočnosť. Celá mediálna mašinéria, celá malomestská kaviareň, celý kartel slniečkových mimovládkarov, umelcov a ostatných snobov, všetko koaličné voličstvo, tí všetci boli od prvého momentu skalopevne, a s postupom času čoraz skalopevnejšie presvedčení o tom, ako sa veci majú. A súd predsa rozhodol, že to bolo inak!

Je to dobrá správa. Veď predsa každý nevinný a slušný občan by v prípade súdneho sporu chcel, aby dotyčný sudca súdil na základe dôkazov a nie na základe predsudkov, vopred pripravených scenárov alebo motivácie zvonka – a je dobré vedieť, že ešte takí sú.

Ivan Lehotský