Môj profil 
Predplatné
Islamský štát sa teraz presúva najmä na územie tzv. Sahelu, pokrývajúceho štáty od východu po západ Afriky. Žije v nich 500 miliónov ľudí. David Beasley dodáva, že tu hrozia “mimoriadne ťažkosti” a výrazný vzostup kriminality, keďže už teraz v oblasti pôsobia teroristi z Boko Haram, al-Kájdy a iných organizácií.
Domnieva sa, že ak európski politici nepomôžu krajinám Sahelu získať stabilitu a zabezpečiť potraviny, môže Európu čakať oveľa väčšia migračná kríza, než bola tá vyvolaná konfliktom v Sýrii, povedal Beasley v rozhovore, ktorý zverejnila agentúra AP. “Hovoríme o regióne Sahel s 500 miliónmi obyvateľov, takže Sýria sa môže v porovnaní s tým javiť ako kvapka,” povedal.
Do oblasti Sahelu patria štáty ako Burkina Faso, Čad, Niger, Mali a Mauritánia. Rozkladá sa na ploche viac ako troch miliónov kilometrov štvorcových, na severe s ním susedí Sahara. Oblasť postihuje sucho aj záplavy a pravidelne tu sú problémy so zabezpečením potravín. Členovia IS prichádzajú podľa Beasleyho do “veľmi destabilizovanej oblasti, na ktorej riadenie majú vplyv klimatické zmeny”. “Prenikajú tam, robia nábor, používajú jedlo ako prostriedok tohto náboru s cieľom vyvolať destabilizáciu a to môže znamenať masovú migráciu do Európy,” uviedol.
Oddiely miestnej al-Kájdy a IS sa prihlásili nielen k útokom v Mali, ale aj v Nigeri. V posledných mesiacoch pribudlo tiež útokov na vládne ciele v Burkine Faso.
Napríklad v štáte Mali panuje nepokoj od prevratu v roku 2012. Krajina po ňom padla do rúk islamistov napojených na al-Kájdu. Spočiatku sa s nimi spojili tiež separatisti z radov Tuarégov. Francúzsko potom do krajiny vyslalo armádu, ktorá pomohla vzbúrencov upokojiť, ale nie úplne vytlačiť. Podľa odborníkov OSN v krajine stále panuje nebezpečná situácia a ohnisko problémov sa presúva zo severu do centra krajiny. Humanitárnu pomoc potrebujú viac ako štyri milióny občanov.
Mnohé krajiny nespolupracujú pri navrácaní utečencov
Európe hrozí ďalšia masívna vlna migrácie, no zatiaľ sa nevysporiadala ani z tou prvou. Krajiny, ktoré donedávna otvárali dvere azylantom z Ázie a Afriky pomaly menia rétoriky a už aj štáty ako Nemecko sa odhodlali k deportáciám neúspešných žiadateľov o azyl. Ako píše portál iDnes.cz problém je ale nespolupráca štátnych orgánov tretích krajín. Súčinnosť odmietajú Nemecku poskytnúť okrem iného aj zastupiteľské úrady Indie a Turecka. S odvolaním na internú správu nemeckého ministerstva vnútra o tom informoval server denníka Der Spiegel.
Neúspešných žiadateľov pri tom vôbec nie je málo. Na konci minulého roka sa na území Nemecka nachádzalo takmer 65-tisíc cudzincov, ktorí nedostali azyl alebo povolenie na pobyt, ale napriek tomu nemohli byť vyhostení. Dôvodom toho, že títo ľudia nemôžu byť vrátení späť do krajiny pôvodu je najmä to, že im chýbajú cestovné dokumenty alebo náhradné doklady od krajín, odkiaľ migranti pochádzajú. V Nemecku kvôli tomu zostáva mimo iného 5 743 Indov, 4 943 Pakistancov, 3 915 Afgancov a 3 828 Rusov. U takmer 3 800 cudzincov sa Berlínu nedarí zistiť štátnu príslušnosť
Štátne orgány mnohých krajín takmer vôbec nespolupracujú. “Miestami veľmi pomalé až žiadne spracovanie žiadostí o náhradné pasy,” napriek “pravidelným návštevám veľvyslanectvo”, píše správa na adresu Indie. “Odpovede na žiadosti sú veľmi vzácne,” uvádza úrad k Libanonu. Spoluprácu s tureckými konzulátmi hodnotí ako “zlú až veľmi zlú”.
.JPG)
.jpg)
