Môj profil 
Predplatné
Šichtařová v úvode priznáva, že má v tomto prípade strach. Nebojí sa však klimatických zmien ale toho, že “červení sa prefarbili na zelených” a že ich myšlienky a ciele sú rovnako nekalé ako predtým.
“Nie, fakt sa nebojím, že by planéta zhorela. Kým alarmisti alarmujú, ako sa plochy spálenísk rozširujú, NASA v roku 2015 oznámila, že od roku 2003 do roku 2015 rozloha spálených plôch klesla o 25%. 20. augusta tohto roku k tomu potom zverejnila dodatok, v ktorom potvrdzuje, že trend poklesu spálených plôch pokračuje,” píše Šichtařová, ktorá konštatuje, že ju síce mrzia požiare v amazonských lesoch, ale kyslík čo prales vyprodukuje, tiež sám spotrebuje, takže k vyššej koncentrácii dýchateľného kyslíku nijako neprispieva.
Šichtařová ďalej píše, že sa nebojí ani odlesňovania, ani nedostatku potravín a ani oteplenia. Pretože kedysi bolo také teplo, že Antarktída, hoci už bola na glóbuse takmer na svojom dnešnom mieste, bola zelená a preháňali sa po nej dinosaury. “Alarmisti by povedali, že ekosystém je v takomto skleníkovom efekte “rozvrátený”. Ale antarktické dinosaury sa podľa všetkého mali celkom slušne k svetu. Je to len uhol pohľadu. Tým dinosaurom by sa najskôr zdalo, že v rozvrate sme dneska: No zvážte tú hrôzu, Antarktída je pod snehom.”
Ako funguje pokrok?
Ekonómka sa v tejto súvislosti pokúsila na dvoch príkladoch vysvetliť, ako vlastne funguje pokrok. “Najprv sa zdalo, že fosílne palivá nás držia v šachu a až dôjdu, budeme nahraní. Potom sa objavila technológia frakovania, a hneď bolo fosílnych palív na ďalšie desiatky rokov. A potom sa rozšírili obnoviteľné zdroje energie a o fosílne palivá už nikto možno ani nebude stáť. Rovnako tak sa zdalo, že plasty nás zasypú. A potom sa našiel enzým, ktorý namiesto rozkladu trvajúceho štyri storočia si s tým istým poradia za pár dní.”
Šichtařová ďalej vysvetľuje, že na to aby mohol dôjsť k pokroku, musí byť v danej krajine prosperita. Veď aj s vynálezmi obnoviteľných zdrojov prišli v bohatších krajinách. Napríklad enzým rozkladajúce plasty objavili vedci v Japonsku. A v podstate aj NASA zdôvodnila fakt, že klesajú plochy spálenisk, urbanizáciou a hospodárskym rastom. “Prosperita totiž umožnila lepšiu boj proti požiarom.”
Ekonómka tiež v blogu poukázala na skutočnosť, že ekologickejšie sa správajú štáty, ktoré sú bohatšie. “Ono totiž ekológia niečo stojí. Ako štátnu kasu, tak i domáci rozpočet. A keď niekto nemá čo do úst, určite ho bude zaujímať, že odhodil do kríkov PET fľašu. Bohatstvo je jedinou cestou k ekológii,” konštatuje.
Šichtařová si aj preto myslí, že opatrenia ekologických alarmistov, nás ženú k biede. Stačí ak sa pozrieme iba na pár “ekologických opatrení”. Regulácia na európske automobilky, ktorá je v skutočnosti rozpore s fyzikálnymi zákonmi, spôsobila, že európsky priemysel môže “kráčať do kôpru”.
Ďalej napríklad zatvárajú jazdné pruhy, aby doprava nešla, ale stála, takže namiesto toho aby ľudia mohli pracovať, stoja v zápche. A namiesto toho, aby podporovali vzdelanie, a my sme mali dosť vedcov objavujúcich napríklad enzýmy pre rozklad plastov, podporujú záškoláctvo, aby sme mali dosť “hlúpych jedincov, ktorí skočia na každú rozprávku o planéte v plameňoch”.
“Zelení nás pod zámienkou ekológie ženú programovo k chudobe, ktorá je hrobom ekológie. Rovnako ako nás pod zámienkou odstránenie chudoby k chudobe dohnali červení. Sú totiž úplne rovnakí,” upozorňuje ekonómka.
Takýto ľudia podľa názoru Šichtařovej úprimne nenávidia slobodu. “Nenávidia autá, pretože sú symbolom slobody. Nenávidia lietadla, pretože umožňujú slobodný pohyb. Nenávidia peniaze, pretože dávajú slobodu voľby. To sú aktivisti, ktorých je síce len hŕstka, ale sú tak dobre organizovaní, že je o nich všade počuť. Pod zámienkou “planéty v plameňoch” predávajú svoj podvod masám.”
Zmenám sa musíme prispôsobiť
No a potom sú tu ešte ľudia, ktorí im na ich reči skočia. Väčšinou ide o ľudí, ktorí majú strach zo zmien a z toho, že by sa zmenám museli prispôsobovať.
“Títo ľudia nenávidia otepľovanie, pretože sa ho boja. Nenávidia štvrtú priemyselnú revolúciu, pretože sa jej boja. Nenávidia hospodárske recesie, pretože sa ich boja. Každá zmena je pre istý typ ľudí niečím negatívnym, čomu je nutné zabrániť. Či už je to klimatická zmena, alebo ekonomická zmena. Tí ľudia sa v podstate boja života samotného. Preto ho túžia vyregulovať, aby zmenám zabránili. Lenže to nejde, to je ako chcieť zastaviť otáčanie zeme okolo osi. Nedarí sa im to, a odtiaľ plynie ich frustrácia a zlosť,” vysvetľuje ekonómka a podotýka, že zmenám nemožno brániť.
Zmenám sa musíme prispôsobiť. A ak sa máme niečoho niečoho naozaj báť, tak sa bojme ľudí, ktorí majú strach zo života a zo zmien. “Snažia sa zabrániť recesiám a ničia tým budúcu prosperitu. Snažia sa zabrániť priemyselnej revolúcii a ničia tým technológie a pokrok, ktoré planétu uzdravujú. Snažia sa zabrániť otepľovaniu a vedú nás do chudoby, ktorá ekológiu netoleruje. To práve títo ustráchanci nevedomky ničí našu budúcnosť,” konštatuje v závere Šichtařová.
.JPG)
.jpg)
