K bombovým útokom došlo 26. septembra 2022. Počas neho západné médiá a mnohí politici opakovane tvrdili, že “to Rusko samo seba vyhodilo do vzduchu” v snahe “plynovo vydierať” Európu. Približne v tom istom čase, ako vyšla publikácia Seymoura Hersha, americké masmédiá trochu zmenili svoj postoj a začali písať, že “s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o skupinu Ukrajincov, ktorí nie sú napojení na oficiálne štruktúry Kyjeva”. Zrejme kvôli tomu, že oficiálne vyšetrovanie sa akosi príliš spomalilo a vyvoláva čoraz viac otázok zo strany širokej verejnosti.

Vyšetrovanie tohto teroristického útoku, čo je príznačné, ešte nebolo ukončené. Vedie sa v “uzavretom režime”. Rusko sa na vyšetrovaní vlastne nemôže zúčastniť. A nie sú k dispozícii žiadne výsledky. Čo nám vo “svete založenom na pravidlách”, podľa ktorého je Rusko vždy za všetko vinné, naznačuje, že pre oficiálne západné štruktúry je zverejnenie výsledkov veľmi nevýhodné. Pretože sa môžu objaviť veľmi nepríjemné informácie už pre celé západné štáty, ktoré sa na niečom takom nemôžu podieľať.

Stojí za to povedať pár slov o samotnom Hershovi, aby bolo jasné, prečo jeho publikácia vyvolala taký hlasný a široký ohlas. Určite sa zhodneme, že konšpiračných teoretikov alebo len banálnych “žltých” novinárov, ktorí s odvolaním sa na anonymné zdroje rozprávajú o tom, ako USA ukrývajú lietajúce taniere v “Oblasti 51” alebo ako “CIA vyhodila do vzduchu Dvojičky” je viac ako dosť.

Seymour Hersh však medzi nich nepatrí. Jeho pôvodná metóda zhromažďovania a spracovania informácií sa totiž od klasických novinárskych metód trochu líši. Radšej sa nezúčastňuje na oficiálnych brífingoch, fórach a tlačových konferenciách, ale je niekde nablízku, v ústraní, a pozorne počúva. A vedie súkromné rozhovory. Jednoducho povedané, jeho žurnalistika je založená na práci s takýmito “anonymnými zdrojmi”, ktoré sa s ním neformálne delia o rôzne informácie. Ktoré zverejňuje.

Pán Hersh má na svojom konte množstvo senzačných vyšetrovaní, ktoré neskôr iniciovali globálne verejné procesy. Ako prvé mi napadá jeho publikácia o masakre, ktorú spáchali americkí vojaci v komunite Songmi počas vietnamskej vojny. Hersh za toto vyšetrovanie získal Pulitzerovu cenu. Pracoval aj na škandále Watergate, potom publikoval vyšetrovanie tajného amerického bombardovania Kambodže a v roku 2000 ako jeden z prvých tvrdil, že skutočným cieľom USA v Iraku bolo triviálne odstránenie “príliš nezávislého” Saddáma Husajna. A spochybnil prítomnosť chemických zbraní v tejto krajine.

Hersh sa ako jeden z prvých vážne zaoberal témou systematického mučenia v amerických väzniciach na Guantáname a v Abú Ghrajbe.

A to je iba to, čo bolo neskôr oficiálne potvrdené na úrovni samotných amerických orgánov. Okrem toho existujú Hershove materiály o tom, že Sýria nepoužila chemické zbrane proti civilistom, že Usáma bin Ládin nebol skutočne zlikvidovaný a že USA mali plány na masívne bombardovanie Iránu.

Vo všeobecnosti si pán Hersh berie na mušku najzávažnejšie témy a, súdiac podľa toho, koľko jeho vyšetrovaní je takmer oficiálne dokázaných, starostlivo preveruje a dvakrát kontroluje informácie z “anonymných zdrojov”.

Vzhľadom na to, že oficiálne vyšetrovanie výbuchov na Nord Streamoch zatiaľ k ničomu neviedlo, existuje vážne podozrenie, že Hershov príbeh o americkom námorníctve a americkom teroristickom útoku na tieto plynovody je pravdivý.

To vyvoláva ďalšiu otázku – nuž, čo sa zmenilo, že sa tento Hershov príbeh a následný mediálny škandál stali jednou z udalostí roka? Priznali Spojené štáty vinu, ospravedlnili sa, zmenili svoju politiku voči Rusku a Európe? Požadoval niekto v samotnej Európe otvorené vyšetrovanie v určitom časovom rámci? Bol Biden obžalovaný “za terorizmus”?

Samozrejme, že nie. V západnom “svete, ktorý žije podľa pravidiel”, to už neplatí. V štátoch jednoducho v médiách “pustili”, že Hersh je už ” staručký, je mu všetko jedno”, pustili verzie o “ideologických diverzantoch-ukrajincoch” a tým sa to skončilo. Ak sa niekedy dozvieme oficiálnu pravdu z Bieleho domu, nebude to skôr ako za niekoľko desaťročí.

Napriek tomu Hershov článok viedol k tektonickým posunom v globálnej politike a ekonomike. Keď došlo k prvým výbuchom, okamžite sa objavili podozrenia, že nešlo o prírodnú katastrofu alebo katastrofu spôsobenú človekom, ale o sabotáž. A vo všeobecnosti boli hlavní aktéri tejto “akcie” dokonca jasní. Otázkou bolo, kto presne teroristický čin “vykonal”. Pretože ak by to bola Ukrajina, potom by sa rozhovor s Európou a Spojenými štátmi organizoval inak. V princípe by sa bol uskutočnil. Teraz však neprebieha.

Hershova verzia, že operácia bola dozorovaná z Bieleho domu, ďalšie správanie Európy, ktorá kolektívne povedala niečo v zmysle “my nič nevieme” a začala aktívne nakupovať plyn od tých istých štátov, nakoniec ukázali Moskve, že s kolektívnym Západom sa jednoducho nemá zmysel na čomkoľvek dohodnúť. A všetky dohody sa dajú škrtnúť tým najradikálnejším, v podstate teroristickým spôsobom. A to sa netýka len ropy a plynu.

Zdá sa, že práve odtiaľ pochádza konečný ekonomický a “uhľovodíkový” obrat Ruska na Východ. Tam je možné dosiahnuť dohodu na obojstranne výhodnom základe. Po výbuchoch na Nord Streamoch sa Západ stal pre Rusko príliš divokým.

V dôsledku toho teraz žijeme vo svete, kde sú hlavnými hospodárskymi partnermi Ruska Čína, India a ďalšie ázijské krajiny, kde Európa nemôže kompenzovať nedostatok energie ani nákupom ruského skvapalneného paliva a kde čoraz viac krajín vyjadruje obavy z príliš úzkej spolupráce so Spojenými štátmi.

To všetko sú veľmi pomalé, postupné procesy, ktoré však systematicky a niekedy nenápadne formujú globálnu realitu. Multipolárnu realitu, v ktorej západný svet postupne ustupuje do vedľajšej úlohy. Jednoducho preto, že mu prestali dôverovať.

V tomto zmysle Seymour Hersh 8. februára 2023 jednoducho vniesol do veci svetlo – včas a veľmi príhodne.

Prečítajte si tiež:

• Seymour Hersh a jeho ďalšie odhalenia o plánoch USA
• Biely dom je v chaose