V úvode pripomenul, že Rusko v rámci svojho predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN zorganizovala otvorené zasadnutie venované aktuálnym otázkam: „Už vtedy bolo zrejmé, že pôsobenie OSN v oblasti mierotvorcovstva si vyžaduje adaptáciu na súčasné medzinárodné podmienky. Od tých čias už bolo vykonané množstvo práce: boli vypracované správy Nezávislej skupiny na vysokej úrovni o mierových operáciách, niekoľko správ Generálneho tajomníka OSN, bola zreformovaná mierová architektúra.

Nové úlohy v oblasti mierotvorcovstva si však vyžadujú, aby ich členské štáty aj Sekretariát všestranne prerokovali za účelom dosiahnutia dôsledných a vyvážených prístupov, prekonania fragmentárneho charakteru politickej a právnej bázy, vypracovania patričných doktrín, včasnej prípravy normatívnych dokumentov na základe analýzy nazhromaždených skúseností.

Principiálne stanovisko Ruska sa zakladá na tom, že urovnanie každého konfliktu sa musí realizovať predovšetkým politickými metódami a musí sa opierať o národný dialóg. Napomáhanie vytvorenia podmienok, ktoré sú na to potrebné, musí byť uholným kameňom každej mierotvornej operácie. V plnej miere si zachováva aktualitu prvý základný princíp mierotvornej činnosti OSN: “modré prilby” môžu byť rozmiestnené iba so súhlasom strán zúčastnených na konflikte. Druhým oporným stĺpom mierotvorných operácií OSN je nezaujatosť. Je neprípustné, aby sa mierotvorcovia pod nejakou zámienkou stavali na stranu jedného z účastníkov konfliktu.

Veľmi obozretne pristupujeme k otázke “posilnenia” mandátov mierových misií. Silu môžu používať “modré prilby” výlučne na sebaobranu a obranu mandátu. Skúsenosti, ktoré máme z udeľovania širších silových právomocí mierovým misiám (napríklad v Konžskej demokratickej republike a Mali) nás zatiaľ nepresvedčili o tom, že väčší počet obetí spojený s aktivitou mierotvorcov v donucovacích operáciách by bol ospravedlniteľný vďaka reálne dosiahnutým výsledkom. “Silové” mandáty, ak vôbec zachováme takú možnosť, sa musia nanajvýš starostlivo napasovať na konkrétnu situáciu.

Vítame myšlienkový proces o reforme mierotvornej činnosti, ktorý prebieha v Sekretariáte. Generálny tajomník má určitú voľnosť v prijímaní rozhodnutí administratívneho rázu vrátane takých, ktoré sa týkajú organizačných zmien v štruktúre Sekretariátu a v misiách OSN. Avšak čo sa týka politickej dimenzie mierotvornej činnosti, všetky zmeny musia byť schválené kompetentnými medzivládnymi orgánmi.

Toto sa týka najmä citlivých otázok, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti štátov. V poslednom čase veľmi prišli do módy takzvané “mierové výzvedné misie”, ktoré veľmi presadzuje tak Sekretariát, ako aj “podporná skupina” zložená zo zástupcov niektorých krajín. Operácie zamerané na zachovanie mieru samozrejme vykonávajú hlavne vojaci rozmiestnení v regiónoch s bezpečnostnými hrozbami. V tom prípade sa pravdaže nemôžu zaobísť bez patričného prieskumu terénu. Hoci aj tu sa vynára veľmi naliehavá otázka, akým spôsobom sa budú kontrolovať získané informácie a ako sa bude zachovávať ich dôvernosť.

Širší výklad alebo “pružné” aplikovanie “výzvedných misií” neakceptujeme. Zhromažďovanie informácií za účelom uskutočňovania operatívnej mierotvornej činnosti môže prebiehať len so súhlasom prijímajúcej vlády a len na jasne definované a jasne vymedzené legitímne ciele: za účelom zaistenia bezpečnosti mierotvorcov a ochrany civilných občanov. Presne tento prístup podporili členské štáty pri schvaľovaní správy Špeciálneho výboru Valného zhromaždenia OSN pre mierové operácie. Svojvoľné interpretovanie pokynov, ktoré dali štáty Sekretariátu, považujeme za neprípustné. Podrýva to autoritu OSN a bude sa negatívne prejavovať na realizácii mierových operácií.

Najdôležitejším faktorom pri zachovávaní medzinárodného mieru a bezpečnosti je skutočné partnerstvo členov medzinárodného spoločenstva. Vítame úsilie regionálnych a subregionálnych organizácií, ktoré v rámci svojej zodpovednosti vyvíjajú činnosť v súlade s Kapitolou VIII Charty OSN.

Vyzdvihujeme značné úspechy Afrického zväzu, ktoré dosahuje pri budovaní architektúry mieru a bezpečnosti na celom africkom kontinente. Sme presvedčení, že len aktívna snaha samotných Afričanov umožní dosiahnutie urovnania konfliktov na kontinente. Vyzývame všetkých, aby prispeli k tomu, že práve africké krajiny budú zohrávať hlavnú úlohu pri určovaní ciest na nastolenie mieru a bezpečnosti podľa princípu, ktorý sami sformulovali: “Africké problémy potrebujú africké riešenie”.

Africké krajiny musia zápasiť nielen s vnútornými problémami a konfliktmi, ale aj s nebývalým nárastom teroristických hrozieb, ktoré sa veľmi vystupňovali v dôsledku vojenských avantúr v oblasti Blízkeho východu a Severnej Afriky.

Toky militantov a zbraní cez Líbyu na juh – do Mali, do Nigeru, do Čadu – vyvolali vznik početných teroristických hrozieb v saharsko-sahelskom regióne. ISIS kooperuje s Boko Haram a Al-Káidou v islamskom Maghribe. Ne severe mali a v Nigeri sa aktivizovalo zoskupenie Murabitun, ktoré sa snaží o zjednotenie všetkých extrémistických štruktúr v Mali, Nigeri a Mauretánii. Nepoľavuje v aktivitách ani Aš-Šabáb v Somálsku.

Rusko dôsledne vystupuje za efektívnejšiu pomoc africkým krajinám v zväčšovaní ich protiteroristického potenciálu. Sme pripravení podeliť sa s africkými partnermi so svojimi skúsenosťami v oblasti boja proti terorizmu. V ruských vzdelávacích zariadeniach každoročne absolvujú prípravu stovky afrických mierotvorcov a príslušníkov polície.

Africké krajiny prejavili záujem o materiálnu a finančnú podporu ich snáh o zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, a to aj v rámci partnerstva OSN a Afrického zväzu. Sme pripravení hľadať všeobecne prijateľné dohody.

Perspektívna je aj vzájomná súčinnosť OSN a OBSE. S takou možnosťou počíta ruská iniciatíva na zriadenie Misie OSN na ochranu Špeciálnej monitorovacej misie OBSE na juhovýchode Ukrajiny s cieľom prispieť k prísnemu a všestrannému dodržiavaniu Minských dohôd o urovnaní vnútorného ukrajinského konfliktu. Ako je známe, tieto Dohody boli jednohlasne schválené v rezolúcii č. 2202 Bezpečnostnej rady OSN. Odťahovať sa od ich plnenia nie je správne.

Mierotvorná činnosť je jedným z hlavných zameraní OSN a má obrovský praktický dosah na životy miliónov ľudí. Prispievajú k nej všetky členské štáty, najmä tie štáty, ktoré dodávajú mierotvorné kontingenty. Apelujeme, aby sa všetky spoločné otázky, ktoré majú čo do činenia s mierotvorcovstvom, prediskutovávali na príslušných platformách – v Špeciálnom výbore pre mierové operácie a v Piatom výbore. Nazdávam sa, že synergia úsilí v rámci Generálneho zhromaždenia a Bezpečnostnej rady bude viesť k efektívnemu zabezpečeniu univerzálneho charakteru a jedinečnej legitimite mierotvornej činnosti OSN,“ uviedol v závere ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

Video si môžete pozrieť tu: