Moskva 1. apríla 2017 (HSP/Foto: Facebook)

Včera sme zverejnili prvú časť rozhovoru ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorý  odpovedal na otázky čitateľov najväčšieho ruského politického týždenníku „Argumenty a fakty“. Dnes zverejníme dokončenie rozhovoru.

Severokórejské štarty rakiet – je to dôvod na obavy zo strany susedov, vrátane Ruska? Alebo len zámienka na vytvorenie v tomto regióne prvkov globálneho systému protiraketovej obrany, teda dôvodu, pre ešte väčšie obavy pre susedov, vrátane Ruska?

Samozrejme, že máme obavy v súvislosti s dianím na Kórejskom polostrove a okolo neho. Je to, v podstate, nebezpečenstvo vojenskej eskalácie pozdĺž našich hraníc Ďalekého východu. Severná Kórea, ktorá má spoločnú hranicu s Ruskom, tvrdohlavo buduje svoj raketový jadrový potenciál, neustále uskutočňuje štarty rakiet a jadrové skúšky, s čím dôrazne nesúhlasíme. Rusko ako stály člen  Bezpečnostnej rady OSN podporilo celý rad rezolúcií odsudzujúcich nebezpečné vojenské aktivity, obhajovala zavedenie sankcií OSN voči Severnej Kórei s cieľom prinútiť ju vzdať sa jadrového programu. V tomto prípade sa tiež pridržiavame predpokladu, že obmedzenia nesmú mať nepriaznivý vplyv na život ľudí v tejto krajine.

Súčasne sa vojenské aktivity v regióne severovýchodnej Ázie rozbiehajú nielen zo strany Pchjongjangu. Napríklad, v týchto dňoch pokračujú nebývalého rozsahu USA-juhokórejské vojenské manévre pozdĺž pobrežia polostrova s ​​použitím najmodernejších zbraní, vrátane strategických. Cieľ cvičenia – príprava scenára útoku na KĽDR. Spojené štáty si pestujú aj ďalšie dlhodobé plány, z ktorých niektoré sa už realizujú. Mám na mysli najmä spustenie umiesťovania v Južnej Kórei raketových komplexov THAAD.

Informujú nás, že americké protiraketové  systémy budú nacielené výhradne proti severokórejským raketám. Ale pokiaľ ide o zbrane, vrátane tých, ktoré sú súčasťou takého globálneho strategického systému ako je protiraketová obrana, je potrebné uvažovať nie o úmysloch, ale o potenciáloch. Potenciál amerického protiraketového systému THAAD, nepochybne, ovplyvňuje naše strategické sily, má negatívny dopad na bezpečnosť nielen Ruska, ale aj Číny a ďalších štátov.  Z tohto dôvodu v súčinnosti s čínskymi partnermi sme sa dôsledne postavili proti nebezpečným nápadom Pentagónu.

Východisko z tejto špirály napätia je jediné – všetky zúčastnené strany, a to najmä USA a KĽDR, by mali zastaviť alebo aspoň pozastaviť demonštrácie vojenskej sily, a, konečne, sadnúť si k rokovaciemu stolu so snahou dohodnúť sa o základných veciach, vrátane princípov neútočenia, zrieknutia sa použitia a hrozby silou. Je to jediný spôsob, ako dosiahnuť celkové urovnanie situácie v regióne, vrátane jeho raketovej a jadrovej zložky. Neexistuje žiadna alternatíva. Z našej strany budeme aj naďalej prispievať k tomu v každom smere.

Rusko bolo obviňované z porušovania Zmluvy o likvidácii  rakiet stredného a malého doletu odpaľovaných zo zeme (zmluva INF), ktorá bola prijatá za účelom zníženia rizík v Európe. Bolo niečo naozaj porušené?

Ruské vedenie opakovane potvrdilo, že je zaviazané plniť ustanovenia Zmluvy INF. Žiadne pochybenie z našej strany nebolo. USA tvrdia opak, ale neposkytujú žiadnu konkrétnu informáciu, ktorá by umožnila vysvetliť situáciu.

Opakovane sme navrhovali Washingtonu ustúpiť od metódy „megafónovej diplomacie“, rokovať o podstate problémov, aby sa predišlo obavám každej zo strán v súvislosti so zmluvou INF, aby sa vysvetlili možné sporné body. Najmä preto, že máme veľmi vážne otázky na USA v súvislosti s určitou „slobodou“ pri vykonávaní Zmluvy samotnými Američanmi. To sa týka ich programu formovania „cieľov“, charakteristiky ktorých sú analogické charakteristikám zakázaných rakiet stredného doletu, použitia útočných UAV, ktoré spadajú pod definíciu riadených striel stredného doletu pozemného odpaľovania a tiež odpaľovacích zariadení v rámci pozemných komplexov PRO, ktoré môžu byť použité tiež pre odpaľovanie riadených striel.

Ale hovoriť o týchto, pre ne nepríjemné témy, zjavne nie sú ochotní. Uprednostňujú špekulácie o mýtických ruských  „porušovaniach“, používajúc absolútne nepodložené obvinenia. Je to známy postup, ktorý sa použil aj v prípade fiktívnych zbraní hromadného ničenia v Iraku.

Aký vzťah máme so Spojenými štátmi? „Teplé“,  priateľské a partnerské alebo „studené“, nepriateľské a konkurenčné? Pred 150. rokmi vo Washingtone podpísali dohodu o predaji Aljašky Spojeným štátom (30.- podľa nového štýlu – marca 1867). Pripomínate si toto dátum?

Vážený minister! Prezident USA Donald Trump vo svojom volebnom programe vyhlásil, že urobí Ameriku bohatou. Takže sa očakáva, že jeho vzťahy s ostatnými krajinami vrátane našej, budú prevažne obchodnej povahy? Budú vzájomne prospešné? Bude mať Trump dostatočnú silu na prekonanie negatívneho postoja k našej krajine?

Bohužiaľ, Rusko-americké vzťahy v posledných rokoch výrazne degradovali: predchádzajúca americká administratíva zámerne ničila budované po desaťročia základy spolupráce, podnikala proti našej krajine rôzne  nepriateľské kroky, uplatňovala nové sankcie.

Ako už mnohokrát zdôraznil Prezident V.V.Putin nebola to naša voľba. Vždy sme mali záujem o normálne vzájomné vzťahy s USA, ponúkali sme súčinnosť pri hľadaní riešenia problémov moderného sveta, postaviť sa spoločne proti nebezpečným hrozbám a výzvam, takým, ako je, napríklad, medzinárodný terorizmus. Dnes sme otvorení spolupráci s administratívou prezidenta D.Trumpa s cieľom zlepšenia vzťahov. Avšak, tento cieľ je možné dosiahnuť iba v prípade,  že Washington bude v skutočnosti rešpektovať naše národné záujmy, vnímať Rusko ako rovnocenného partnera.

Okrem 150. výročia zmluvy o Aljaške si tento rok pripomíname niekoľko pamätných dát v bilaterálnych vzťahoch so Spojenými štátmi. Medzi nimi aj 210. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, 200. výročie príchodu ruskej eskadry na Havaje, 80. výročie legendárneho letu Čkalovovej posádky cez severný pól do Vancouveru v USA. Samozrejme, že pri týchto príležitostiach aj my, aj Američania máme naplánované slávnostné ceremónie, vedecké konferencie a ďalšie podujatia.

V tomto ohľade je pozoruhodný rastúci záujem občanov našich krajín o všeobecné stránky dejín. Mnohé mimovládne organizácie ponúkajú zaujímavé iniciatívy zamerané na posilnenie humanitárnych vzťahov a zlepšenie vzájomného porozumenia medzi národmi. Z našej strany im poskytujeme všetku možnú podporu. Veríme, že významná úloha v tomto smere  prináleží založenej vo februári na ruskom ministerstve zahraničia medzirezortnej pracovnej skupiny pre otázky zachovania ruského historického a kultúrneho dedičstva v USA.

Čo sa týka predaja Aljašky podľa zmluvy z roku 1867, nadchádzajúce výročie môže samozrejme vyvolať rôzne emócie. Avšak, to je vhodná príležitosť pripomenúť si prispenie Rusov k osvojeniu amerického kontinentu, k rozvoju duchovného života pôvodných obyvateľov Aljašky, šíreniu pravoslávia. Takže svetlé stránky histórie aj dnes sú dôležitými prvkami ruského dedičstva v Amerike, mohutnými činiteľmi, ktoré prispievajú k zbližovaniu našich spoločností. Toto si máme v úmysle pripomenúť.

1. Trump išiel na voľby so sloganom „Urobíme Ameriku opäť silnou“. Nemáme a ani nemôžeme mať námietky proti tomuto za predpokladu, že realizácia tohto cieľa nepredpokladá spôsobenie škody iným krajinám.

Som presvedčený, že medzi Ruskom a USA je možný konštruktívny dialóg o akýchkoľvek bilaterálnych a medzinárodných otázkach, ak bude stavaný na myšlienke rovnosti, vzájomného prospechu, skutočného rešpektu a s prihliadnutím na obojstranné záujmy, a to bez pokusov o vydieranie a uplatňovania svojvôle.  Iba na tomto základe sa môže zlepšiť atmosféra a kvalita bilaterálnych vzťahov, navrátiť späť na dráhu udržateľného rozvoja. To nie je jednoduché. Ale, ako zdôraznil Prezident V.V.Putin, sme pripravení prekonať našu časť cesty.

Skôr sa už ponúkalo vybudovanie spoločného priestoru od Lisabonu po Vladivostok. Myšlienka skonala? Ako dlho  môže trvať ochladenie vzťahov s EÚ, vzájomné sankcie?

My nielenže neodmietame myšlienku vybudovania spoločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru od Lisabonu po Vladivostok, ale považujeme tento projekt za veľmi sľubný z hľadiska dlhodobého a udržateľného rozvoja celého euroázijského kontinentu. Hospodárskou základňou sa predpokladá rozvíjanie spolupráce medzi Euroázijskou hospodárskou úniou a Európskou úniou. Je zrejmé, že takáto spolupráca by prispela k zabezpečeniu mieru a stability na obrovskom euroázijskom priestore, z perspektívy budúcnosti by umožnila predchádzať krízy, podobné ukrajinskej.

Stále platia návrhy o pracovných kontaktoch, predložené Eurázijskou hospodárskou komisiou do Európskej komisie koncom roku 2015.

Brusel neprestáva spájať normalizáciu vzťahov s vykonávaním Minských dohôd zo strany Ruska. Takáto pozícia nielenže je absurdná – Moskva nie je stránkou vnútorného ukrajinského konfliktu, ale v skutočnosti podnecuje Kyjev k sabotovaniu vykonávania záväzkov vyplývajúcich preň z Minských dohôd. Preto otázka o zrušení reštriktívnych opatrení by mala byť skôr určená tej stránke EÚ, ktorá iniciovala roztočenie sankčnej špirály.

Nie je žiadnym tajomstvom, že to má negatívny vplyv na bežných občanov a podnikateľskú komunitu EÚ. Podľa niektorých odhadov škody spôsobené štátom Európskej únie „sankčnou vojnou“ dosahujú desiatky miliárd dolárov ročne, spôsobili stratu státisíc pracovných miest. Vieme, že v Európe sa množia hlasy v prospech návratu vzťahov s Ruskom na dráhu postupného rozvoja. Plne podporujem tento postoj. Veríme, že naši partneri budú schopní samostatne si stanoviť priority zahraničnej politiky a nebudú tancovať, ako píska obmedzená, ale veľmi agresívna skupina rusofóbov v samotnej EÚ.

Naša strana je vždy otvorená dialógu založenému na zásadách rovnosti a so zreteľom na vzájomné záujmy. Naše návrhy o možnostiach návratu k zdravému rozumu sme predložili Predsedovi Európskej komisie J.-C. Junckerovi počas jeho stretnutia s Prezidentom V.V. Putinom v júni 2016.