Šefčovič mení rétoriku a spôsoby v prezidentskom zápase. Nová stratégia, alebo už rezignoval?

Bratislava 20. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Jedinou šancou Šefčoviča uspieť v zápase o prezidentské kreslo s Čaputovou je získať hlasy voličov Harabina a Kotlebu a motivovať časť slovenskej populácie, ktorá sa prvého kola volieb nezúčastnila, aby mu v druhom kole hlasovala a odovzdala svoj hlas. Zdá sa, že v Šefčovičovom tíme pochopili, že systémom “kladivo”, ktorý používal Fico proti Kiskovi v minulých prezidentských voľbách to evidentne nepôjde, takže prichádza k zmene Šefčovičovej rétoriky

Šefčovič prestáva vystupovať konfrontačne, posunul sa “o pol tóna nižšie” a začína používať jemnejšie techniky. Samozrejme, trvá na svojom sociálnom programe, určenom pre seniorov a mladú generáciu, chce, aby a Slováci vracali domov a aby boli prínosom pre Slovensko – v oblasti poľnohospodárstva i priemyslu. Ponúka svoje politické skúsenosti a rozvinuté sociálne cítenie, takže by mohli zbystriť svoju pozornosť aj odborári a takisto v jeho prejave zaznela aj informácia o potreba zmierovaní značne polarizovanej slovenskej spoločnosti. Samozrejmosťou u Šefčoviča je hlásenie sa k tradičným kresťanským a národným hodnotám.

V Šefčovičovom prejave zaznel teda nový tón. Okrem sociálneho aspektu, národných a náboženských tradícií, hľadania konsenzu, prezentovania vlastných ekonomických predstáv prezentoval ešte jeden aspekt, ktorý by mohol na voličov zapôsobiť. Šefčovič sa rozhodol zriecť prezidentskej imunity (nemysliteľné u Kisku) a chce tak spoločnosti ukázať, že politici nemusia byť nejakým chráneným druhom. Práve rôzne politické výhody začína čoraz viac občanov vnímať ako výrazné negatívum v agende väčšiny dnešných politických strán a aj to je jeden z dôvodov, prečo začínajú inklinovať k netradičným politickým subjektom.

Šefčovičova rétorika a spôsoby sa teda zmenili. Ak chce v 2.kole zabodovať, bola zmena rétoriky prvým dôležitým krokom. Za Čaputovou však stále značne zaostáva, ide o niekoľko desiatok tisíc hlasov. Šefčovič je v schizofrénnej situácii, sám najlepšie chápe, že spájanie so Smerom je pre neho toxické a keď to nevyjde na Slovensku, určite bude chcieť, aby jeho kariéra v Bruseli pokračovala. Z idúceho vlaku sa však nevyskakuje, takže určite Šefčovič druhé kolo prezidentských volieb dokončí, bude sa však snažiť čo najmenej zašpiniť a zachovať si svoj image.

Ako som už ale písal, ak sa Šefčovičovi podarí zvíťaziť, tak ani nie tak kvôli Smeru, ktorý na Šefčoviča celú dobu hral, (pretože sa ukázalo. že v konečnom dôsledku spolupráca so smerom ťahá Šefčoviča ku dnu rovnako, ako stiahla aj Bugára) ale kvôli Harabinovým a Kotlebovým prívržencom. Ak by sa stal prezidentom, mohol by teda očakávať počas svojho celého funkčného obdobia značnú vlnu kritiky, pretože Kotlebovi a Harabinovi prívrženci by mu to “dali poriadne vyžrať”, čo by ale veľkým problémom byť pre Šefčoviča nemuselo, pretože hrošia koža je menej hrubá, ako koža slovenského politika. Určite by však po ňom nešli len Harabinovci a Kotlebovci, ale aj Čaputovci a čiastočne aj Smeráci. A tu si, priznám sa, neviem nejako predstaviť, že by sa rozhodol Šefčovič ostať “fackovacím panákom” bez prezidentskej imunity.

Je zaujímavé sledovať, ako po prvom kole prezidentských volieb ožil Kiska. Evidentne sa mu uľavilo, v slovenskej spoločnosti však už odznelo požehnane informácií o tom, že Kiska očakáva Čaputovej podporu a veľa si sľubuje od jej  prípadnej prezidentskej amnestie, takže tejto téme sa nebudem špeciálne venovať. Odznela ale aj informácia, že Radičová sa stretla s Kiskom a spoločne besedovali o politickej budúcnosti, bližšie informácie však Radičová neuviedla, okrem obligátnej informácie, že stretnutia s Kiskom sú veľmi príjemné. Kiska sa takisto o rozhovoroch s Radičovou vyjadruje veľmi hmlisto, no v pozitívnom duchu.

Radičovú vníma ako ikonickú osobnosť množstvo ľudí na Slovensku, stretla sa s ňou aj Čaputová. Kiska sa netají tým, že vytvára projekt novej politickej strany, ktorej by Radičovej popularita mohla pomôcť. Kiska uviedol, že sa stretáva s mnohými ľuďmi, ktorí už v politike boli, aj s mladými, ktorí chcú do politiky vstúpiť a že urobí všetko preto, aby vznikla nová vláda, zložená zo schopných a čestných ľudí. Lenže Radičová už spolupracovala s Dzurindom a Miklošom, ku ktorým ma blízko aj Kiska. Radičová by si teda mala dávať pozor, aby nakoniec nebola do tretice nemilo prekvapená, keď prípadná spolupráca s Kiskom dopadne podobne, ako dopadla jej spolupráca s Dzurindom a Miklošom.

Branislav Krasnovský