Mníchov/Praha 10. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)
Český premiér Sobotka pripustil, že uzavretím balkánskej trasy pre migrantov sa problém nevyriešil
Nutnosť efektívnej ochrany vonkajších hraníc Európskej únie a spoločného európskeho riešenia migračnej krízy zdôraznili dnes zhodne v Mníchove bavorský krajinský premiér Horst Seehofer a predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka. Hosť z Prahy začal dvojdňovú návštevu Bavorska práve rokovaniami so Seehoferom, lídrom tamojšej Kresťanskosociálnej únie (CSU).
Predseda bavorskej vlády pripomenul, že súčasťou európskeho riešenia by mala byť dohoda s Tureckom, účinná ochrana vonkajších hraníc únie, ako aj limitovanie prílevu utečencov. “Dúfam, že to nebude opäť summit odročenia,” poznamenal Horst Seehofer podľa tlačovej agentúry DPA narážajúc na nedávnu vrcholnú schôdzku EÚ-Turecko zo 7. marca.
Sobotka pripustil, že uzavretím balkánskej trasy pre migrantov sa problém nevyriešil. Malo by sa nájsť riešenie už na turecko-gréckej štátnej hranici, dodal a vyjadril nádej, že sa práve touto cestou podarí zastaviť prílev utečencov. Na to je však, ako podčiarkol, potrebný spoločný koordinovaný postup Európskej únie. Český premiér zároveň poukázal na potrebu rýchleho konania, aby nedošlo k zopakovaniu vlaňajších rozmerov migrácie.
Ani bavorský, ani český premiér nereagovali v Mníchove na opakované otázky týkajúce sa absentujúcej pripravenosti ČR prijať utečencov na základe kvót.
Obe strany využili rokovanie aj na deklaráciu zámeru zlepšiť čo možno v najkratšom čase cestné i železničné spojenie medzi ČR a Bavorskom, pričom bavorský premiér bol nútený priznať, že v tejto oblasti má čo doháňať a konštatoval: “Z bavorského hľadiska je neuspokojivé, že Česko je tu už ďalej.” Súčasne podčiarkol, že potrebný je predovšetkým moderný železničný koridor Východ-Západ.
Praha má podľa českých elektronických médií záujem aj o posilnenie dvojstrannej spolupráce s Bavorskom v sfére aplikovaného výskumu. Ďalšími možnosťami pre kooperáciu sú presné strojárstvo, digitálna ekonomika, automobilový či letecký priemysel.
Obaja štátnici navštívili po dvojstranných rokovaniach Nadáciu Biela ruža a dokumentačné centrum o zločinoch národných socialistov. Následne mali v úmysle prehliadnuť si priestory, v ktorých došlo v roku 1938 k podpísaniu Mníchovskej dohody – dokumentu, v ktorom Francúzsko a Británia fakticky odsúhlasili Adolfovi Hitlerovi a jeho Nemecku rozdelenie vtedajšieho Československa a budúce pripojenie Sudet k Tretej ríši.
Sobotka v spoločnosti Seehofera navštívil ako prvý predseda vlády ČR miesto podpisu Mníchovskej dohody z roku 1938
Na budove, ktorá bola kedysi sídlom Adolfa Hitlera a v ostatných desaťročiach slúži pre potreby hudobnej školy, je umiestnená iba niekoľko dní pamätná tabuľa s textom v českom, slovenskom a nemeckom jazyku: V tejto budove bola dňa 29. septembra 1938 podpísaná Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozbitiu Československej republiky.
Hanebnému dokumentu, ktorý rozhodol o osude ČSR bez zohľadnenia jej názoru, je venovaná aj časť expozície v neďalekom dokumentačnom centre národného socializmu, ktoré obaja štátnici tiež navštívili.
Ako vyplýva z informácií českých i nemeckých elektronických médií, hosť z Prahy na mieste podpisu spomínaného diktátu v Mníchove vyhlásil, že išlo o mimoriadne tragický a trpký moment v dejinách. Vtedy došlo k obetovaniu demokratického, humanistického stredoeurópskeho štátu v mylnej domnienke, že to zabráni vypuknutiu druhej svetovej vojny.
Sobotka pripomenul, že sa rokovalo o nás bez nás, a vyjadril presvedčenie, že najlepšou prevenciou toho, aby sa čosi podobné nestalo žiadnemu z európskych národov, je Európska únia.
Aj keď je nepochybne celý rad dôvodov na nespokojnosť s týmto medzinárodným spoločenstvom, respektíve na jeho kritiku, ak udržíme jednotnú Európu, potom sa už nikdy nebudú opakovať udalosti, aké zažil Mníchov v roku 1938 a aké vtedy zažilo aj Československo, vyplynulo zo Sobotkových slov.
Predseda bavorskej vlády Horst Seehofer označil dnes Mníchovskú dohodu, ktorú podpísali 29. septembra 1938 diktátori z Nemecka a Talianska, Adolf Hitler a Benito Mussolini, v spoločnosti vtedajších premiérov Francúzska a Británie, Nevilla Chamberlaina a Édouarda Daladiera, za historickú hanbu.