Aj vojna na Ukrajine bola naplánovaná ako pasca na Rusko. Nikto iný ako Strobe Talbot, ktorý bol v administratíve Billa Clintona osobou zodpovednou za Rusko, začiatkom tohto roka, keď sa začali špeciálne vojenské operácie Ruska, na Twitteri zablahoželal zahraničnopolitickému tímu prezidenta Bidena – Victorii Nulandovej, Antonymu Blinkenovi a Jakeovi Sullivanovi – k tomu, že úspešne zahnali Rusko do kúta.

Talbot to nenazval pascou. Pasca je totiž pascou len vtedy, ak o nej neviete; na druhej strane, ak o nej viete, je to výzva. Rusko už dávno v roku 2014 vedelo, že USA a ich európski spojenci – Francúzsko, Nemecko a Poľsko – predstavujú výzvu pre jeho bezpečnostné záujmy na Ukrajine. Anexia Krymu bola inštinktívnou reakciou Ruska.

Talbot sa mýlil v tom, že USA a ich spojenci podcenili Rusko, precenili pascu a podcenili skutočnosť, že sa precenili.

Ak si to zhrnieme, takzvanú dohodu o urovnaní politickej krízy na Ukrajine, ktorú 21. februára 2014 podpísali vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a lídri parlamentnej opozície za sprostredkovania Európskej únie a Ruska, formálne ako garanti dosvedčili ministri zahraničných vecí Nemecka a Poľska a predstaviteľ francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, zatiaľ čo osobitný predstaviteľ Ruska, hoci bol účastníkom rokovaní, odmietol pod dokument priložiť svoj podpis.

Moskva si nebola istá zámermi troch západných “garantov”. Isté je, že v priebehu nasledujúcich 24 hodín sa v Kyjeve po prevzatí moci ozbrojenými demonštrantmi podporovanými západnými spravodajskými službami dramaticky pohla pôda pod nohami. Do dnešného dňa sa traja “garanti” nestarali o vysvetlenie svojho podivného súhlasu.

Potom je však všeobecne známe, že súčasná námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová vo februári sprostredkovala prechod v Kyjeve a dokonca nominovala nástupcu Janukovyča. (Mimochodom, Nulandová bola minulý týždeň v Kyjeve uprostred špekulácií o ďalšej zmene režimu na Ukrajine).

To všetko sa dnes stáva aktuálnym, keďže bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v sérii rozhovorov pre Spiegel a Die Zeit nedávno priznala, že následná Minská dohoda z roku 2014 o riešení situácie v Donbase bola sama o sebe len “pokusom získať čas pre Ukrajinu. Ukrajina tento čas využila na to, aby sa stala silnejšou, ako môžete vidieť dnes. Ukrajina v rokoch 2014 – 2015 a Ukrajina dnes nie sú rovnaké.”

Merkelová dodala, že “každému bolo jasné”, že konflikt bol pozastavený a problém nebol vyriešený, “ale práve to dalo Ukrajine neoceniteľný čas”. Minská dohoda bola totiž zamýšľaná ako vedľajšia stanica, keďže USA sledovali program zavedenia NATO a budovania vojenského potenciálu Ukrajiny, aby sa nakoniec mohla postaviť Rusku.

Prezident Putin opakovane tvrdil, že Rusku nezostala iná možnosť ako reagovať, keď sa “plíživá misia” USA/NATO začala plaziť k jeho západným hraniciam. To je tiež dôvod, prečo si Rusko nemôže dovoliť ponechať protiruskú Ukrajinu ako svojho suseda. Ak bude zástupná vojna pokračovať, Rusko zredukuje Ukrajinu na štátny útvar.

A práve tam nás čakajú problémy, veľké problémy. Je zrejmé, že poľské nacionalistické živly, ktoré boli v hlbokom spánku, sa prebúdzajú a uvažujú, ako vrátiť svoje tzv. historické územia, ktoré im po druhej svetovej vojne odobral Jozef Stalin a spojil ich so sovietskou Ukrajinou.

Na druhej strane je zjavný aj nemecký revanšizmus. Kancelár Olaf Scholz napísal minulý týždeň esej do Foreign Affairs, v ktorej zdôraznil nové “zmýšľanie” v Berlíne – ako sa vyjadril – na pozadí “epochálneho tektonického posunu” smerom k “tomuto novému multipolárnemu svetu, keďže rôzne krajiny a modely vládnutia súperia o moc a vplyv”.

Nemecko cíti, že opäť prišla jeho hodina viesť Mitteleuropu – nemecký výraz pre strednú Európu. Pruská vízia Mitteleuropy predstavovala pangermanistické štátnocentrické imperium, myšlienku, ktorú neskôr v modifikovanej podobe prevzali nacistickí geopolitici. Plánom Mitteleuropy bolo dosiahnuť hospodársku a kultúrnu hegemóniu nad strednou Európou a následné hospodárske a finančné vykorisťovanie tohto regiónu, vytvorenie bábkových štátov ako nárazníka medzi Nemeckom a Ruskom.

Scholz vo svojej eseji tvrdil, že Nemecko je na ceste militarizácie, zbavuje sa svojich zábran po druhej svetovej vojne, bude podporovať vývoz zbraní v nádeji, že bude “jedným z hlavných poskytovateľov bezpečnosti v Európe… posilní našu vojenskú prítomnosť na východnom krídle NATO”.

Je zrejmé, že na západnej Ukrajine nebude pre Poľsko a Nemecko dostatok priestoru. Kým ukrajinskí nacionalisti sa budú brániť poľskému revanšizmu, Nemecko budú vnímať ako protiváhu Poľska. Je užitočné pripomenúť, že história čiernomorských Nemcov je stará viac ako 200 rokov.

Skupina osadníkov, ktorá sa bežne označuje ako “Nemci z Odesy a Čierneho mora”, boli prisťahovalci zo západného a južného Nemecka, ktorí migrovali na pozvania rozšírené Katarínou Veľkou a cárom Alexandrom I., aby kolonizovali rozsiahle oblasti Ruska.

Scholz napísal: “Putin musí pochopiť, že ani jedna sankcia nebude zrušená, ak sa Rusko pokúsi diktovať podmienky mierovej dohody… Nemecko je pripravené dosiahnuť dohody na udržanie bezpečnosti Ukrajiny ako súčasť potenciálneho povojnového mierového usporiadania. Nebudeme však akceptovať nezákonnú anexiu ukrajinského územia… Na ukončenie tejto vojny musí Rusko stiahnuť svoje vojská.”

Putin možno Scholzovi odpovedal – samozrejme, neúmyselne -, keď v stredu vo svojich poznámkach uviedol, že ruské operácie na Ukrajine môžu byť “dlhým procesom”. Putin povedal, že “sa objavili nové územia – to je pre Rusko stále významný výsledok, je to vážna záležitosť. A aby som bol úprimný, Azovské more sa stalo vnútrozemským morom Ruskej federácie – to sú vážne veci”. A Putin poznamenal: “Peter I. bojoval o Azovské more.”

Scholz otvoril Pandorinu skrinku. Vracajú sa duchovia nemeckých dejín – a hlboká otázka v európskych dejinách: Kde sú hranice Nemecka?

Poľsko v októbri oznámilo, že chce začať rokovania s Nemeckom o reparáciách počas druhej svetovej vojny, a poľské ministerstvo zahraničných vecí poslalo do Berlína oficiálnu nótu, v ktorej požaduje odškodné vo výške približne 1,3 bilióna eur na riešenie dôsledkov okupácie Poľska nacistickým Nemeckom v rokoch 1939 až 1945.

Je isté, že asertívne Nemecko bude znepokojovať západnú Európu, najmä Francúzsko a Taliansko.

Zaujímavosťou je, že novú sezónu v divadle La Scala v talianskom Miláne otvorila vo štvrtok premiéra opery Modesta Musorgského Boris Godunov, v ktorej titulnú úlohu stvárnil významný ruský operný spevák Ildar Abdrazakov. Na ruskej opere sa zúčastnili taliansky prezident Sergio Mattarella, premiérka Giorgia Meloniová a talianska vysoká spoločnosť vrátane politikov, podnikateľov, hercov, režisérov, módnych návrhárov a architektov.

Taliansko sa dištancuje od rusofóbneho príbehu v Európe. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase povedal, že Západ by mal zvážiť, ako riešiť potrebu bezpečnostných záruk zo strany Ruska.