Schôdzu roka otvorí výmena na predsedníckom poste, Paška končí

Bratislava 23. novembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Kto bude novým predsedom parlamentu, zatiaľ jasné nie je, premiér chce meno prezradiť po pondelkovom rokovaní Predsedníctva Smeru-SD

Záverečnú schôdzu roku 2014, na ktorej čaká poslancov schvaľovanie štátneho rozpočtu, otvorí netradične výmena na predsedníckom poste NR SR. Prvýkrát v dejinách Slovenska totiž sám odstúpil predseda snemovne a úlohou poslancov je teraz zvoliť nástupcu Pavla Pašku (Smer-SD). Ten sa zároveň vzdal aj poslaneckého mandátu. Rokovanie pléna začína v utorok (25. 11.) popoludní

Kto bude novým predsedom parlamentu, zatiaľ jasné nie je. Premiér Robert Fico (Smer-SD) chce meno prezradiť po pondelkovom (24. 11.) rokovaní Predsedníctva Smeru-SD. Zatiaľ povedal len toľko, že meno bude možno pre niektorých prekvapením. V každom prípade musí ísť o poslanca NR SR, resp. funkcionára, ktorý svoj mandát po zvolení do NR SR pre výkon na inej pozícii (napr. vo vláde) neuplatňuje. V pondelok by sa tiež mohla zodpovedať otázka, kto bude kandidátom na post podpredsedu NR SR namiesto Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD).

Po vyriešení personálnych otázok čaká na poslancov viac ako stobodový program. Najočakávanejším z nich je tradične návrh štátneho rozpočtu, ktorý ešte v októbri schválila vláda. Z pôvodného materiálu vyplýva, že deficit verejných financií by mal v budúcom roku predstavovať 1,98 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch by sa mal postupne znižovať na úroveň 1,43 percenta HDP v roku 2016 a 0,39 percenta HDP v roku 2017. V budúcom roku by mali celkové výdavky štátneho rozpočtu predstavovať sumu 16,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rozpočtom na tento rok predstavuje pokles o vyše 756 miliónov eur. Celkové príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 14,2 miliardy eur.

Ako ďalej vyplýva z návrhu rozpočtu, verejný dlh má ostať pod hranicou 55 percent HDP. V nasledujúcom roku by mal dosiahnuť úroveň 54,4 percenta HDP a od budúceho roka má klesať až k úrovni 51 percent HDP v roku 2017. Štátny dlh bez vplyvu medzinárodných záväzkov sa udržuje pod úrovňou 50 percent HDP.

Na záverečnej schôdzi budú poslanci diskutovať o niekoľkých dôležitých témach ako je napríklad zmrazenie platov politikov a sudcov, či o školskom zákone

Zákon roka, o ktorom začne v parlamente debata 2. decembra a tradične potrvá dlhé hodiny, už opozícia podrobila kritike. Napr. KDH tvrdí, že vláda Roberta Fica (Smer-SD) ošklbe v roku 2015 ľudí, živnostníkov a podnikateľov o 492 miliónov eur. Kabinet tak podľa podpredsedu hnutia Pavla Zajaca spraví prostredníctvom tých návrhov zákonov, ktoré v tomto roku v NR SR prijali poslanci Smeru-SD. Podpredseda KDH Miloš Moravčík si zároveň myslí, že vládou prijatý rozpočet je zlý, pretože podľa aktuálnych informácií hrozia aj Slovensku ťažké časy a rozpočet v nich ľuďom ešte viac priťaží. Minister financií Peter Kažimír povedal, že sme parlamentná demokracia a definitívnu pečiatku každému rozpočtu dávajú poslanci.

V úvode schôdze by mali poslanci hlasovať o návrhu novely zákona o dani z motorových vozidiel. Presunutie hlasovania o novele z októbra na november prišlo krátko po tom, ako sa proti prijatiu novely vyslovilo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy. Uznesenie mestských poslancov doručil osobne Paškovi primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD).

Plénum má zároveň definitívne rozhodnúť o ďalšom zmrazení platov politikov a iných ústavných činiteľov, ktoré by sa nemali valorizovať ani budúci rok. Platy by nemali rásť ani sudcom, čo sa opäť stretlo s nevôľou sudcovského stavu. Kriticky to vníma aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Podľa neho totiž momentálne nie sú z ústavnoprávneho hľadiska na zmrazenie platov sudcov splnené podmienky. “Chýba tam občasnosť, respektíve výnimočnosť situácie a hospodársky zlá situácia v krajine,” povedal Borec. Myslí si, že ak návrh na zmrazenie platov parlament schváli, sudcovia sa obrátia na Ústavný súd SR.

Snemovňa sa by sa mala vysporiadať aj s novelou školského zákona od Zmajkovičovej, ktorá mala zakázať predaj nezdravých potravín v školských bufetoch. Prezident Andrej Kiska však právnu normu do parlamentu vrátil, zoznamu zakázaných potravín vyčíta nejednoznačnosť. Tento bod zatiaľ na programe 44. schôdze nie je.

mž