Tiraspol 2. augusta 2016 (HSP/Foto:Facebook, wikipedia)

Na ruskom serveri warfiles.ru vyšiel článok Dmitrija Boltenkova o situácii v Podnestersku – úzkom pruhu územia na ktorom žije silná ruská komunita. Záujemci o presné znenie článku v ruštine sa môžu pozrieť tu

Podnestersko sa odtrhlo od Moldavska počas vojny v roku 1992 a dnes jeho bezpečnosť chránia ruské mierové zbory.

Ukrajina a Moldavsko v poslednej dobe vyvíjajú nátlak na Podnestersko, odborníci nevylučujú ani možnosť vojenského zásahu voči Podnestersku zo strany moldavských a ukrajinských síl, majú rozpracované aj varianty ruského útoku na Podnestersko.

Situácia v Podnestersku sa totiž môže veľmi rýchlo a dramaticky zmeniť, keď Moldavsko a Ukrajina totálne zastaví do Podnesterska leteckú, železničnú a automobilovú dopravu, takže obyvatelia Podnesterska sa stanú rukojemníkmi vo vlastnom štáte, bez možnosti dostať sa k mnohým potravinám, pohonným hmotám či liekom, ktoré dováža zo zahraničia.

Sporadicky Moldavsko a Ukrajina dopravu smerom do Podnesterska zastavujú, ich aktivity však nemajú trvalejší charakter. Súvisí to so skutočnosťou, že USA, ktoré využívajú Podnestersko ako kartu svojho geopolitického proti Rusku, momentálne na konci Obamovej administratívy sledujú aj iné ciele a priority. V prípade, ak sa rozhorí konflikt na Ukrajine, je však veľmi pravdepodobné, že bojové operácie sa budú odohrávať aj na území Podnesterska, kde sa nachádza ruský vojenský kontingent.

Situácia v Podnestersku tak v určitej miere pripomína situáciu v Osetínsku, kde sa v roku 2008 rozhodli Gruzínci na čele so Saakašvilim splniť americký príkaz a zaútočili na Osetínsko, pričom v počiatočných bojoch zahynulo približne 60 príslušníkov ruských mierových síl.

Gruzínci a USA sa však v roku 2008 prepočítali, Rusi okamžite vstúpili do konfliktu a v priebehu niekoľkých dní uštedrili gruzínskym ozbrojeným silám taký výprask, o ktorom sa Gruzíncom ani nesnívalo. Osetínsko však malo s Ruskom spoločnú hranicu a jedinú prekážku predstavoval náročný horský terén, v ktorom gruzínske jednotky a cudzí žoldnieri (napriek tomu, že všetky vojenské výhody boli na ich strane) nedokázali zastaviť postup ruskej armády.

Na rozdiel od Osetínska, Podnestersko sa nachádza v ukrajinsko-moldavskom obkľúčení. Je preto zrejmé, že ak sa Rusi rozhodnú svojim vojakom a ruským obyvateľom v Podnestersku pomôcť, bude to operácia v kompetencii letectva, a výsadkových či námorných síl Ruskej armády.

Dmitrij Boltenkov poukazuje na skutočnosť, že na cvičeniach Sea Breeze 2016, ktorého sa zúčastnili jednotky USA a Ukrajiny sa pod vedením amerických odborníkov aktívne nacvičoval najmä boj proti ruským výsadkárom. Zatiaľ majú americkí a ukrajinskí vojaci šťastie, pretože sa v boji s ruskými výsadkármi nestretli, ak by však vypukli boje, budú môcť relatívne rýchlo zistiť, čo sa na cvičeniach naučili a aká je ich skutočná bojová úroveň.

V Podnestersku dnes nie je politická situácia jednoznačná. Časť prozápadne orientovaných politických elít a obyvateľstva je presvedčená, že Podnestersko by sa malo spojiť s Moldavskom a spoločne sa pokúsiť dostať sa do EÚ, najmä keď cca pred dvoma rokmi Moldavsko podpísalo dohodu o pridružení k EÚ. V hre je samozrejme aj možnosť Moldavska vstúpiť do NATO, ktorá je momentálne kvôli Podnestersku blokovaná.

Časť politických elít v Tiraspole a obyvateľstva však svoju budúcnosť vidí v blízkych kontaktoch s Ruskom, väčšina obyvateľov Podnesterska využíva skutočnosť, že môžu byť ruskými občanmi, pretože im z toho plynú rôzne, najmä ekonomické výhody.

Keďže situácia nevyzerá tak, že by sa Rusko rozhodlo plniť americké geopolitické predstavy, je vysoko pravdepodobné, že sa situácia v Podnestersku môže rýchlo vyostriť. Ukrajinské a moldavské vojenské sily nemusia predstavovať z vojenského hľadiska pre ruskú armádu vážnejšiu prekážku, prípadná vojenská akcia by však výrazne destabilizovala politickú situáciu. Z vojenského hľadiska predstavujú mohutné výsadkové operácie náročnú operáciu, pretože ak sa niečo nepodarí, môžu sa niesť v znamení vysokých strát.

Podľa informácií Boltenkova v hrubých rysoch vyzerá hypotetický plán ruského útoku nasledovne. Pripomínam, že podobné plány rozpracúvajú vojenské štáby dennodenne a vo svojich riešeniach a vojenských hrách cibria svoj cit pre stratégiu a taktiku. Predložený plán vychádza z pravidiel vojenskej stratégie a taktiky, ktorá je spoločná pre všetky armády na svete.

Takže k uvedenému plánu: V prípade konfliktu by Rusi pravdepodobne uskutočnili diverzné operácie proti ukrajinskej flotile, vrátane zamínovania vojenských prístavov v Odese a Očakove, aby nemohlo ukrajinské vojenské loďstvo vyplávať a ruské špeciálne jednotky, raketové vojská a letectvo by mohli zlikvidovať oporné body ukrajinskej protilietadlovej obrany, vrátane radarov.

Po tejto počiatočnej fáze vojenskej operácie by mohol nasledovať široký a mohutný útok ruskej armády a námorníctva cez rusko-ukrajinskú hranicu a z Krymu. Špeciálna úloha by pripadla ruským výsadkovým vojskám a námornej pechote, ktoré by uskutočnili operáciu medzi ústim Dunaja a v oblasti odesskej aglomerácie.

V prípade úspechu by si tým Rusi vytvorili možnosť priameho spojenia Podnesterska s Krymom námornou cestou. Ukrajinské loďstvo by nemalo predstavovať pre Rusko výraznejšiu hrozbu, v prípade, ak by sa ruské plány vyvíjali podľa predpokladov, ruské vojenské jednotky by postupovali smerom k Dnepru a pri pobreží Azovského mora smerom na Odessu.

Ruskí výsadkári v oblasti odesskej aglomerácie by však boli v ťažkej situácii, pretože obyvateľstvo Odessy nemá jednoznačne proruský postoj a odpor voči ruským výsadkovým vojskám by sa pomerne rýchlo zaktivizoval.

Podľa Boltenkova by najvyťaženejšími ruskými jednotkami v prvej fáze prípadnej operácie na vytvorenie koridora s obkľúčenými ruskými jednotkami v Podnestersku boli 810 brigáda morskej pechoty a 127 prieskumná brigáda zo Sevastopola. Ich útok by presnejšie smeroval na oblasti Lebedevky a Kurortnoe. Výsadkári by obsadili vojenské letisko v Černovoglinskom, neďaleko mesta Artsytz v odesskej oblasti, na ktorom by pristávali ruské transportné lietadlá z 318 zmiešaného leteckého pluku, momentálne dislokovaného v Kače so zásobami a posilami. Z mora by akciu kryla 197 brigáda výsadkových lodí Čiernomorskej flotily, k dispozícii by boli aj letecké posádky „Sýrskeho expresu“, ktorí sa zúčastnili bojových operácii v Sýrii, kde získali cenné bojové skúsenosti.

Úloha prvej výsadkovej vlny by bolo izolovať miesta výsadku od možných protiakcií rumunských a ukrajinských jednotiek. Druhá vlna by sa niesla v znamení úderov Novorosijskej výsadkovej divízie v Štefan-Borodskom rajóne s cieľom prinútiť Ukrajincov a Moldavsko súhlasiť s mierom. Čiernomorská flotila by pokračovala v krytí pobrežia pred prípadnými akciami NATO. V posledných rokoch Čiernomorská flotila zvýšila svoju bojaschopnosť, do služby sa zaradilo viacero lodí, vrátane modernej bojovej lode Admirál Grigorovič a viacerých torpédoborcov. Prípadné lode NATO by museli čeliť ruským pobrežným batériam rakiet Kaliber a Bastion. Toľko v hrubých rysoch o pláne, ktorí vypracovali a viac krát si preskúšali v štábnych vojenských hrách vojenskí odborníci.

Podľa Boltenkova je však veľmi otázne, či vojaci NATO budú chcieť zomierať za kúsok púdy medzi Moldavskom a Ukrajinou, najmä keď si vojaci NATO uvedomujú, že tentoraz by nestáli proti afgánskym pastierom kôz vyzbrojených kalašnikovmi, bez podpory letectva a ťažkých zbraní.

Ukrajinská flotila nie je v najlepšom stave a hrozí jej, že pomerne rýchlo bude zlikvidovaná mohutnými útokmi rakiet a letectva. V Odesskej a Nikolajevskej oblasti však v posledných rokoch Ukrajinci dislokovali komplexy protileteckej obrany S-300 a na leteckých základniach v tejto oblasti sa nachádzajú aj bojaschopné ukrajinské stíhačky SU-27 a bitevníky SU-25. V Odesse je dislokovaná 28 mechanizovaná brigáda. Tieto kroky uskutočnili Ukrajinci na základe doporučení vojenských odborníkov NATO a USA.

Boltenkov vo svojom článku tvrdí, že Sea Breeze 2016 reaguje na načrtnutý ruský plán a predstavuje americkú odpoveď na takýto prípadný ruský útok, samozrejme ako je americkým zvykom – bojovali by najmä Ukrajinci.

Cvičenia Sea Breeze predstavujú širší komplex cvičení a okrem Ukrajincov a USA sa týchto cvičení zúčastnili jednotky a menšie bojové lode Bulharska, Veľkej Británie, Grécka, Gruzínska, Španielska, Talianska, Litvy, Nórska, Poľska, Rumunska, Turecka, Švédska, Fínska a Moldavska. Mení sa aj charakter cvičení, kedysi sa na civčeniach NATO precvičovali humanitárne a záchranné akcie so zreteľom na prácu mierových jednotiek, dnes sa precvičujú bojové operácie najširšieho druhu s využitím delostrelectva, tankov, námorných a výsadkových jednotiek či letectva.

Boltenkov si kladie aj otázku, aký by bol prípadný politický dopad vojny v Podnestersku. Moldavsko a Ukrajina v prípade víťazstva by získali cenný bonus, obyvateľstvo by prestalo myslieť na ekonomické problémy v ktorých sa nachádza, vystupňoval by sa patriotizmus a protiruská hystéria. Porážka Ruska by priniesla koniec Putina a pravdepodobne by sa v Rusku zopakoval rok 1991, pričom USA by sa zachránili v pozícii svetového lídra najmenej na ďalších sto rokov, pričom by im k nohám padli všetky ruské a neskôr aj čínske zdroje.

V prípade porážky Ukrajiny a Moldavska získajú obe porazené krajiny určité politické bonusy. Môžu kričať o ruskej agresii, dožadovať sa ďalšej ekonomickej a vojenskej pomoci, ktorú by aj s najväčšou pravdepodobnosťou získali. Pravdepodobne by zosilnel tlak NATO, aby sa tieto štáty stali členmi organizácie, pre NATO by sa navýšili výrazne financie a politický či ekonomický tlak na Rusko by v mene boja proti ruskej hrozbe ešte viac zosilnel. Svetová tlač by spustila eskapády protiruskej hystérie a aj keď by štáty NATO s najväčšou pravdepodobnosťou bojovať proti Rusku nešli, medzinárodná situácia by sa stala zložitejšou.

Článok končí Boltenkov prirovnaním dnešnej situácii k situácii v Pekingu v roku 2008. Počas olympiády v Pekingu Gruzínci zaútočili na Osetínsko, ruská odpoveď však na seba nedala dlho čakať. Rýchla porážka Gruzínska prekvapila amerických vojenských odborníkov, aktivity ruskej armády však vyvolali vlnu protiruských vystúpení.

Dnes na prahu olympiády v Riu sa situácia opakuje. Podľa Boltenkova je pravdepodobné, že USA sa chystá zopakovať podobný scenár ako v prípade Gruzínska, pričom do tohto scenára USA určite zapracovali aj poučenie z chýb, ktorých sa dopustili v Gruzínsku v roku 2008. Je zrejmé, že USA majú hotový plán s viacerými variantami s cieľom oslabiť, prípadne zlikvidovať Putina.

Platí však axióma, že pri probléme treba brať do úvahy aj druhú stranu. Relatívne ľahko sa hrá tenis o stenu a plánujú strategické hry, skutočnosť však býva častokrát iná. Plánovali aj Napoleon a Hitler, plánuje aj USA. Ale Putin nemilo prekvapil USA v Gruzínsku v roku 2008, na Ukrajine v roku 2014 a aj v Sýrii v roku 2015. Nie je preto vylúčené, že nemilo prekvapí USA aj teraz.

Netreba zabúdať ani na Putinov výrok: „Ak je bitka nevyhnutná, treba udrieť ako prvý“ a známy fakt, že Rusi považujú za svojho skutočného spojenca len vlastnú armádu. A s takouto armádou, navyše s Moskvou za chrbtom bojujú Rusi najlepšie.

Ideálne by však bolo, keby sa situácia až do voľby nového amerického prezidenta nedramatizovala. Pár mesiacov navyše Ukrajinu nezachráni a Podnestersku neuškodí. Je možné, že ak sa americkým prezidentom stane Donald Trump, odstavia sa neoconi, medzinárodne politická situácia sa môže zmeniť k lepšiemu.

A keď sa situácia po voľbe amerického prezidenta nezmení, tak sa začne bojovať neskôr. Rusi sú zo svojej histórie na boj proti nepriateľom zvyknutí a pripravení a momentálne to vyzerá tak, že sa rozhodli neakceptovať geopolitické predstavy USA. Uvidíme, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadajú politické elity USA a ako sa momentálna politická kríza v súvislosti s Podnesterskom a Ukrajinou skončí.

Branislav Krasnovský