Môj profil 
Predplatné
“Tatranský tiger pod ťarchou vlády Smeru skôr pripomína vypĺznutú mačku,” konštatoval tímlíder SaS pre štíhly štát Jozef Rajtár na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Ako upozornil, v oblasti ekonomickej slobody dosiahlo Slovensko podľa Heritage foundation 50. miesto, liberálny Fraser institute mu pridelil 47. priečku.
“Pritom pred ôsmimi až 10 rokmi sme v týchto rebríčkoch boli aj v prvej 20, bodovali sme. Dnes sme v priemere, opustili sme svetovú elitu. Najviac nám vyčítajú neefektívne štátne inštitúcie a nízku efektivitu pracovného trhu,” priblížil Rajtár.
Susedné krajiny sú na tom podľa neho podstatne lepšie aj z pohľadu Svetového ekonomického fóra, v ktorého porovnaní Slovensko obsadilo až 67. pozíciu a predbehli ho dokonca aj Rumunsko a Bulharsko. Liberáli tiež poukázali na to, že hoci v rebríčku Svetovej banky sa SR umiestnila na 29. priečke, je to najmä vďaka lepšiemu výberu daní. “Vláda sa chváli tým, že žmýka ľudí, ktorí tvoria hodnoty,” zdôraznil Rajtár.
Za najväčšiu brzdu v slobode a konkurencieschopnosti v podnikaní považuje SaS finančnú a byrokratickú záťaž. A to konkrétne v oblasti daní, odvodov a zamestnávania, v štátom vynútených službách a v oblasti legislatívnej stability. Príkladom sú podľa podpredsedníčky Jany Kiššovej daňové licencie či zadržiavanie vratiek dane z pridanej hodnoty (DPH).
Nespravodlivo nastavené pravidlá vidí v povinnom nemocenskom poistení pre živnostníkov alebo odpočítateľnej položke v zdravotnom poistení, ktorá znižuje odvody len zamestnancom.
Kiššová spomenula tiež niekoľko byrokratických “nezmyslov” vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, množstvo neprimeranej záťaže pociťuje aj v Zákonníku práce. Ide o definíciu závislej práce, pracovnú zdravotnú službu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci či zákon o ochrane osobných údajov. “Podnikateľom komplikuje život aj legislatívna neistota, nestabilita,” domnieva sa.
Poslanec Národnej rady SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca zároveň upozornil, že od začiatku Ficovej vlády stúpol počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou zo 120.000 na viac ako 150.000. V zahraničí navyše študuje až 14 % vysokoškolákov. “To, že mladí ľudia chodia študovať do zahraničia, nemusí byť automaticky zlé. Naopak, je to dobré, pokiaľ by sa vrátili. Lenže podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska sa chce vrátiť len 23 % z týchto študentov na Slovensko,” vyčíslil s tým, že štátu bude chýbať veľká časť generácie, ktorá by mala ťahať ekonomiku dopredu.
Za jednu z obrovských bariér ekonomickej slobody a príčinu zhoršovania podnikateľského prostredia považujú liberáli aj korupciu, investičné stimuly a eurofondy. Strana sa zaviazala, že v prípade účasti vo vláde po marcových parlamentných voľbách uskutoční 40 zo svojich reformných opatrení v prvých 100 dňoch.
.jpg)
