Môj profil 
Predplatné
Túto novú „hru“ odštartovali vlani v posledný septembrový týždeň, keď talianske orgány zhabali majetok v hodnote zhruba 30 miliónov eur (vtedy 40 miliónov amerických dolárov), ktoré ovládala spoločnosť spojenca prezidenta Vladimíra Putina – Arkadija Rotenberga, ktorý je zároveň terčom sankcií USA a Európskej únie.
Ruská odpoveď nasledovala momentálne. Kremeľ hneď začal pripravovať zákon, ktorý umožní súdom zoštátniť majetok západných subjektov na území Ruskej federácie. Legislatíva počíta aj s kompenzáciami občanov Ruskej federácie, ktorým úrady v zahraničí skonfiškovali ich aktíva. Ruské súdy by mohli dostať zelenú k tomu, aby zabavili zahraničné aktíva na ruskom území, v rámci návrhu zákona určeného, ako reakcia na západné sankcie uvalené z dôvodu krízy na Ukrajine.
Návrh zákona momentálne zverejnený v parlamente by umožnil náhradu ruským občanov, ktorí trpia kvôli “protiprávnym súdnym rozhodnutiam” v cudzích jurisdikciách a vytvára cestu k tomu, aby bolo možné zabaviť zahraničné aktíva a to aj v prípade, že sú predmetom medzinárodnej imunity. Ruské média vtedy upozorňovali na to, že Rusko a Západ sa ocitli v najhoršej patovej situáciu v posledných desaťročiach aj napriek kríze na Ukrajine. Západné mocnosti zaviedli niekoľko kôl sankcií proti Moskve, od zákazu udeľovania víz a zmrazenie aktív, po zastavenie prístupu na zahraničné kapitálové trhy pre ruské firmy.
Rusko odpovedalo tým, že uvalilo embargo na potraviny od poľnohospodárskych výrobcov v EÚ a vyhrážalo sa ďalšími odvetnými opatreniami v prípade, že Západ naň znova zatlačí. A Západ začal tlačiť… Preto Rusi neváhali s odvetou. Už 8. októbra poslanci Štátnej dumy v prvom čítaní schválili zákon o odškodnení ruských občanov, ktorých postihli sankcie Západu, ktorý sa nimi snaží prinútiť Moskvu zmeniť svoju politiku voči Ukrajine. Za tento návrh hlasovali 233 a proti 202 poslancov.
Potom nastalo takmer polročné obdobie menších „pichnutí“ a sérií rozhodnutí EÚ pokračovať v sankciách. Prednedávnom došlo k ďalšiemu“ väčšiemu „výbuchu“. Do sporu medzi Kremľom a spoločnosťou Jukos sa zamontovali belgické úrady a 17. júna zablokovali ruský štátny majetok v tejto krajine a taktiež zmrazili účty ruských diplomatických zastupiteľstiev v belgických bankách.
Exekúciu povolil belgický súd a umožnil tak vymáhateľom zabavovať ruský majetok kvôli neochote Moskvy vyplatiť 50 miliárd dolárov za faktické vyvlastnenie niekdajšej ropnej spoločnosti Jukos ruským štátom. Boli zmrazené konta zastupiteľstiev Ruska pri Európskej únii a NATO. K blokovaniu ruského majetku došlo aj vo Francúzsku, napríklad boli zablokované účty odbočky ruskej banky VTB vo Francúzsku.
Rusko malo financie vyplatiť z rozhodnutia medzinárodnej arbitráže, ale Moskva žiada toto rozhodnutie prehodnotiť a považuje ho za nespravodlivé. Bývalí akcionári Jukosu sa združili v spoločnosti GML, ktorá na ruský štát podala súdnu žalobu. Belgický arbitrážny súd žalobe vyhovel a potvrdil právo akcionárov zabavovať ruský štátny majetok v Belgicku v hodnote 1,9 miliardy dolárov. Rusko zlikvidovalo kedysi mocný Jukos po odsúdení jeho väčšinového vlastníka Michaila Chodorkovského v r. 2005.
Rusko hneď vystúpilo s ostrým protestom. Ministerstvo zahraničných vecí na koberec povolalo belgického veľvyslanca v Moskve a vysvetlilo mu svoje nesúhlasné stanovisko. Kremeľ podčiarkol, že ide o otvorene nepriateľský akt a výrazné porušenie medzinárodného práva. Ruská diplomacia pohrozila odvetou vrátane zabavenia majetku belgickej ambasády v Moskve. Zástupca štábu ruského prezidenta Andrej Belousov vyhlásil, že Rusko považuje za sporné rozhodnutia o zabavení ruského majetku v zahraničí a svoje práva bude obhajovať súdnou cestou.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov prezradil, že tí najlepší právnici sa hneď začali zaoberať touto kauzou. Podčiarkol však, že tieto udalosti nijako neovplyvnia vývoj investičnej klímy v Rusku a nezhoršia situáciu. „Rusko bezpochyby podnikne odvetné opatrenia a bude reagovať na zabavovanie svojho majetku v zahraničí. A budeme reagovať veľmi rýchlo,“ pohrozil šéf prezidentskej administrácie Sergej Ivanov.
Pochopiteľne, do hry vstúpil aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Ruskí ekonomickí operátori na oplátku za nezákonné konanie voči nim budú prostredníctvom ruských súdov žiadať o podobné zabavovanie zahraničných majetkov so štátnou účasťou v Rusku. Keďže podobné nezákonné a poľutovaniahodné epizódy sa stali v Belgicku a Francúzsku, hrozí, že ruské súdy sa začnú zaoberať opatreniami voči belgickým a francúzskym spoločnostiam v Rusku,“ podčiarkol ruský minister.
Tvrdý a nekompromisný postoj Ruska a hlavne jeho blesková reakcia trochu zneistila úrady v Belgicku a už 21. júna odblokovali časť ruských účtov v banke ING. Ruský rezort diplomacie zdôraznil, že „v Belgicku fakticky priznali, že konali v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, keď zablokovali účty ruských zastupiteľstiev a viacerých ruských organizácií v Belgicku.“
Ruskí analytici prízvukujú, že všetky nádeje Západu, že ruská ekonomika padne, ak Rusko olúpia o 50 miliárd dolárov, sú iba chiméry. Pripomínajú, že Rusko ustalo obrovský sankčný úder USA a EÚ, výsledkom ktorého ho obrali o 160 miliárd dolárov investícií. Ruské zlaté rezervy tvoria vyše 360 miliárd dolárov a fondové trhy absolútne pokojné reagovali na všetky hry so zabavovaním majetku a blokovaním účtov v Európe.
Experti tvrdia, že ani tých 50 miliárd Rusko len tak nedá. Pripomínajú, že diplomatické zastupiteľstva majú imunitu a nik z ruských diplomatov „von z budov“ nevyženie. Podotýkajú, že Kremeľ hneď privolal na pomoc renomovaných právnikov a nemieni ustupovať.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
