Môj profil 
Predplatné
Všetko sa začalo tlačovou konferenciou na pôde ruského konzulátu. Ruský konzul Igor Koňakin predstavil hostí, porozprával o činnosti Nočných vlkov. Alexander Zaldostanov – Chirurg hovoril o priebehu súčasného ročníka Ciest víťazstiev. Asi v polovičke tlačovky sa do neho pustil redaktor miestneho portálu „Reálny Brest“ Denis Maruk. Najprv pripomenul, že na danú tlačovku nepustili jeho kolegu z podobne ladeného portálu Belsat, ktorý vlani provokoval, choval sa vyzývavo a drzo a zo všetkých síl sa snažil vyvolať škandál.
Teraz ho nahradil tento nový provokatér a stále sa snažil vyprovokovať a zmiasť Chirurga, prerušoval ho, trval na tom, že mu nemôže „tykať“, ale rozprávať sa s nim iba „vy“. Chirurg zvyknutý, že v prostredí Nočných vlkov si všetci „tykajú“, aj mladým novinárom kamarátsky týkal. Brestský novinár však práve v tejto „hre“ našiel možnosť prerušovať a zneisťovať Chirurga. Ten však pokojne dohovoril. Urobili sme si spoločnú fotku, darovali sme ruskému konzulovi darčeky a všetci išli do perly celého mesta – Brestskej pevnosti. V súčasnosti je to vlastne historická pamiatka. Gro pevnosti vybudovali ešte v r. 1833 – 1836.
Práve tu, v Brestskej pevnosti, ráno 22. júna 1941 vojaci Červenej armády, ako prví, čelili útoku nemecko-fašistickej vojenskej mašinérie. V tom čase v Breste a na okolí bolo iba 9 tisíc vojakov a v meste žilo 300 rodín dôstojníkov. Práve s Brestskou pevnosťou je spojené obrovské množstvo legiend, mýtov, ale aj chýb a nedorozumení. Dlhé roky sa malo za to, že obrancovia starej pevnosti vydržali 3-4 dni, maximálne týždeň. Potom, na základe výpovedí svedkov a dokumentov z nemeckých archívov stanovili, že pevnosť bojovala celý mesiac, presnejšie 32 dni. Až mnohopočetné objavy vojenských historikov a noví svedkovia umožnili odhaliť pravdu: desiatky obrancov pevnosti bojovali do konca apríla 1942, teda neuveriteľných 10 mesiacov!
Nemali spojenie so svojimi, nemali ani rádia a rozhlasové správy, preto vôbec nevedeli, kde je front, kde sa bojuje a aká je situácia, ale bojovali a nevzdávali sa. Nemali jedlo, zbrane, vodu. Cez deň sa ukrývali v hlbokých katakombách pevnosti a v noci napadali Nemcov, brali im zbrane, jedlo a v rieke Buh si naberali vodu. Občas prekvapovali fašistov nečakanými útokmi aj cez deň. Nemci zalievali katakomby vodou, hádzali tam granáty a míny, zhadzovali letecké bomby, liali do tunelov benzín a podpaľovali ho, ale nezlomili obrancov pevnosti.
Spolu s Nočnými vlkmi sme prešli celý obrovský areál pevnosti, položili vence a kvety k Večnému ohňu a monumentu Hrdinstvo, fotili sa s obyvateľmi mesta. Potom sme navštívili Sväto-Nikolajevský vojenský chrám. Bol postavený v areáli pevnosti v r. 1856 – 1879. Počas vojny bol takmer zničený, chceli ho zbúrať, bol zakonzervovaný a potom aj zrekonštruovaný a v r. 1991 sa tu konala prvá bohoslužba po prestávke, ktorá trvala vyše pol storočia.
Tento chrám navštívili nielen všetci ruskí cárovia v období svojho vládnutia, ale aj napríklad, Hitler a Mussolini /august 1941/, po druhej svetovej vojne sem zavítali všetci sovietski generálni tajomníci a ruskí prezidenti, ako aj mnohí prezidenti iných krajín. Predstavený chrámu kňaz Vitalij Chonovec nám porozprával mimoriadne zaujímavé epizódy z histórie chrámu. Ukázal nám miesta, odkiaľ až do Poľska viedli tunely pod riekou Buh. Boli také veľké, že tam prešiel aj jazdec na koni alebo aj z vozom. V súčasnosti sú tieto tunely zasypané. Porozprával mnohé veľmi zaujímavé a dojímavé vojnové a povojnové epizódy.
Potom nás /asi 20 ľudí – vedúci predstavitelia Nočných vlkov a väčšia časť našej nitrianskej „delegácie“/ pozval do podzemného chrámu, kde nám požehnal na úspešné prekročenie hraničného prechodu a na šťastnú cestu. Potom sme mali dojem, že nám to aj pomohlo…
V Brestskej pevnosti strávili sme asi 3 hodiny. Rozprávali sme sa s ľuďmi, fotili sa s nimi. Mali sme veľa dojímavých stretnutí. Nakoniec sme sa rozlúčili s Nočnými vlkmi a našou motorkárskou „brigádou“, ktorá hraničný prechod prechádzala spolu s Nočnými vlkmi. Rozdelila sa aj naša posádka auta. Dvaja s autom išli do Minsku a potom ďalej a naša dvojica vlakom /s prestupom vo Varšave/ sa vrátila do Nitry.
Tie peripetie s Nočnými vlkmi na hraničnom prechode som popísal už hneď vtedy. Dodám iba zopár pikantérií. Keď motorkári prišli na hlavný hraničný prechod v Breste, bol na prekvapenie úplne prázdny. Napriek tomu „prehliadka“ trvala 7-8 hodín. Niektorých motorkárov nepustili na územie EÚ, pretože mali „dresy“ a symboly Nočných vlkov. Potom sa však cez iné krajiny preštrikovali do Európskej únie. V každom prípade, všetci sa zúčastnili na podujatiach v Banskej Bystrici, na Slavíne a na Vápniku.
Zajtra v záverečnej časti tohto seriálu už iba krátko zhrniem výsledky tejto cesty. Určite nájdete tam aj niektoré prekvapivé objavy, konštatovania a paralely – všetko to, čo sme objavili počas našej spoločnej cesty s Nočnými vlkmi v Bielorusku.
Tlačová konferencia na ruskom konzuláte v Breste 1.5.2018 očami slniečkarskeho novinára z Brestu, ktorý sa snažil vyvolať konflikt s Chirurgom:
Eugen Rusnák
.jpg)
.JPG)
