„Myslím si, že z celého tohto vývoja netreba robiť pre občanov a zvlášť podnikateľov drámu, lebo vieme, čo máme robiť. Vieme, čo nastane v prípade odchodu bez dohody, aj v prípade odchodu s dohodou. Sme na tieto veci, či už ako Európska únia alebo ako Slovensko, pripravení,” povedal v diskusii na Tablet.tv.

Na úrovni Európskej únie bolo podľa neho pre prípad tvrdého brexitu bez dohody prijatých niekoľko desiatok právnych aktov, na túto možnosť reagovalo aj Slovensko schválením špeciálneho brexitového zákona, ale tiež vytvorením medzirezortnej koordinačnej skupiny a sériou vládnych nelegislatívnych opatrení. „Najdôležitejší krok bol lex brexit, ktorý na základe recipročnej dohody s Veľkou Britániou garantuje našim občanom vo Veľkej Británii aj v prípade tvrdého brexitu rovnaké práva, aké my garantujeme občanom Veľkej Británie u nás,” povedal Ružička.

Trojročné prípravy zo strany EÚ, vrátane Slovenska, sú podľa neho na zvládnutie situácie v prípade tvrdého brexitu postačujúce, aj keď, najmä v dôsledku subjektívneho konania rôznych predstaviteľov britských či európskych inštitúcií, určite nastanú aj nečakané situácie.

„Máme zriadené linky na ministerstve zahraničných vecí, naša diplomatická služba má manuál na takéto situácie. Veľvyslanectvo v Londýne, veľvyslanectvo v Dubline, aj tam sú naši diplomati pripravení. Európska únia aj Slovensko sú pripravené, je dôležité, aby boli informovaní aj občania, aby vedeli, kde informácie nájdu v prípade, že sa dostanú do nečakanej situácie,” upozornil Ružička.

„Radi by sme takýmto situáciám predišli, preto aj vyzývame občanov aj médiá, aby svoje otázky kládli už teraz. Ale bez paniky. Keď sa zobudíme na druhý deň po akomkoľvek brexite, vyjde slnko nad Európskou úniou a vyjde aj nad Veľkou Britániou,” povedal Ružička.

Dodal, že na poslednom zasadnutí medzirezortnej koordinačnej skupiny vysvetľovali kolegom z iných rezortov, ale aj podnikateľských združení, ako hodnotia vývoj situácie po voľbách do Európskeho parlamentu a odchode Theresy Mayovej z postu predsedníčky britskej vládnej Konzervatívnej strany.

Keď si strana zvolí nového lídra, s vysokou pravdepodobnosťou sa stane aj novým britským premiérom. „Všetci hlavní kandidáti sú oproti Therese Mayovej ďalej v tom, nakoľko sú ochotní vystúpiť bez dohody,“ priznáva Ružička, že možnosť tvrdého brexitu sa stala reálnejšou.
Proces výberu nového lídra konzervatívcov podľa Ružičku prebieha podľa zaužívaných zvyklostí a tradícií. „Do desiateho júna mali možnosť kandidáti predložiť svoje prihlášky na túto pozíciu, pokiaľ vieme, túto možnosť využilo desať kandidátov,” vysvetľuje.

„Následne, 13. júna, začne niekoľkokolová voľba predsedu strany, v každom kole musí kandidát dosiahnuť určité kvórum hlasov. Opakuje sa to dovtedy, kým neostanú dvaja kandidáti, ktorí potom postupujú do tzv. finále Konzervatívnej strany, kde sa už hlasuje nie na základe členov parlamentu, ale hlasuje celá tzv. aktívna základňa Konzervatívnej strany,“ dodáva Ružička. „Predpokladáme, že okolo 120.000 ľudí sa bude chcieť od 22. júna do 22. júla vyjadriť, koho by chceli vidieť na čele Konzervatívnej strany,” konštatuje.

Ako o favoritovi sa podľa Ružičku v tejto chvíli hovorí najmä o Borisovi Johnsonovi, ale kandiduje aj bývalý minister životného prostredia Michael Gove, bývalý minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, bývalý vyjednávač za britskú stranu Dominic Raab. „To sú štyria frontlineri, pričom dnes sa najväčšie šance dávajú Borisovi Johnsonovi,” zhrnul.

Konzervatívna strana je podľa neho pod tlakom Brexit Party Nigela Farragea, ktorá jej v nedávnych eurovoľbách prebrala časť voličov. „To, že si nový líder Konzervatívnej strany zvolí stratégiu ísť tvrdšie za brexitom, je veľmi pravdepodobné,” odhaduje Ružička.

„Môžeme uvažovať v rôznych smeroch a alternatívach vývoja. Faktom je to, že vo voľbách do Európskeho parlamentu sa ukázalo, že britská spoločnosť je v otázke brexitu rozdelená. Na jednej strane sú voliči, ktorí sú veľmi za to, aby Veľká Británia akýmkoľvek spôsobom odišla z Európskej únie, a čím skôr. A viac-menej im nezáleží na tom, či to bude s dohodou alebo bez dohody. Tí dávajú hlasy Nigelovi Farrageovi,” tvrdí.

„Na druhej strane, špekulatívne sa môžeme pozrieť na výsledky liberálov, labouristov, zelených a tieto strany, ktoré majú iný postoj, preferujú brexit s dohodou alebo iné vyjednanie vzťahov s Európskou úniou, majú väčšinu,” upozornil Ružička.

Európska únia podľa neho zatiaľ drží jednotnú líniu, podľa ktorej by sa už nemala otvárať vyrokovaná dohoda o vystúpení, ale je možné v dohode o budúcich vzťahoch hľadať možnosť takých formulácií, ktoré by prekonali obavy britskej strany z tzv. írskej poistky.

Viacerí kandidáti na post lídra Konzervatívnej strany však už avizovali záujem znovu otvoriť aj dohodu o vystúpení. „Prioritne sa to týka írskej poistky, ale zatiaľ je všetkých 27 dverí zatvorených,“ reagoval Ružička.

Dodal, že aj odchod bez dohody by bol pre nového lídra Konzervatívnej strany legislatívnou výzvou. „Na základe indikatívneho hlasovania Dolnej snemovne existuje rozhodnutie, podľa ktorého parlament nesúhlasí s tým, aby vláda odišla z Európskej únie bez dohody,” pripomenul.

Indikatívne hlasovanie je možné prekonať novým hlasovaním alebo ho v krajnom prípade ignorovať, Ružička však takýto postup nepredpokladá.

Ak by niekto hľadal najjednoduchšie riešenie komplikovanej situácie, podľa štátneho tajomníka je takým skôr vystúpenie na základe vyrokovanej dohody alebo úplné zrušenie brexitu.

„Tretie, najhoršie riešenie, je práve tvrdý brexit. V takom prípade Veľká Británia stráca mnohé výhody, o ktorých si britskí voliči možno vôbec neuvedomujú, že ich majú. A zároveň, Európska únia zatvára ešte na druhý kľúč všetkých 27 brán. Je to stratové pre všetkých,” upozornil.

Práve Boris Johnson sa však nechal počuť, že by zvážil zadržanie takmer 44 miliárd eur, ktoré by na základe vyrokovanej dohody mala Veľká Británia vyplatiť Európskej únii.

„Takéto rozhodnutie by bolo už jednoznačným vystúpením bez dohody, lebo dohoda jasne stanovuje metodológiu toho, akým spôsobom sa bude Veľká Británia vyrovnávať so svojimi záväzkami v súčasnej finančnej perspektíve,” reaguje Ružička.

„Nám by táto suma vypadla z rozpočtu a museli by sme sa dohodnúť, či ju chceme dorovnať, alebo ju nechať ako nedoplatok a tým pádom redukovať niektoré programové závery. V prípade variantu A by sa to muselo rozpočítať medzi členské krajiny, koľko doplatia. Na druhej strane, niečo by sa aj ušetrilo, lebo aj Veľká Británia by stratila nárok na tie prostriedky, na ktoré mala v nasledujúcich dvoch rokoch nárok,” dodáva.

„Existuje aj možnosť ešte raz odložiť termín vystúpenia. Ak by s tým nový líder prišiel, vyvstala by otázka, za akých podmienok. Môže to byť otázka záväzku druhého referenda, predčasných volieb, renegociácie dohody o budúcich politických vzťahoch, ak by prišiel návrh politicky priechodný na oboch stranách,” doplnil Ružička.

Práve v dôsledku posledného odloženia brexitu boli do Európskeho parlamentu opäť zvolení aj poslanci za Veľkú Britániu. „Mnohí si dnes kladú otázku, čo môže a čo nemôže robiť europoslanec zvolený do Európskeho parlamentu s určitým časovým obmedzením, ktoré je kratšie, než volebné obdobie. Do akej miery sa môže podieľať na strategických rozhodnutiach Európskej únie, či už pri obsadzovaní najvyšších postov alebo napríklad aj pri rokovaní o budúcom rozpočte EÚ, prípadne o jej rozšírení,” upozorňuje Ružička.

„Existujú tam určité džentlmenské dohody ešte z predchádzajúceho volebného obdobia, že britskí poslanci nebudú vstupovať do debát o veciach, ktoré som spomínal. Na druhej strane, ako poslanec ktorejkoľvek krajiny mám právo povedať svoj názor… Ale mnohí z britských europoslancov nepatria medzi ‘hardbrexitérov’. Bude tam určitá vyváženosť. Nemusí to byť až taký problém,” uzavrel Ružička.