Napríklad poľská štátna tajomníčka Anna Maria Andersová hovorila o znepokojení priaznivcov USA v Európskej únii v kontexte blížiaceho sa samitu: „Sme znepokojení. Sme jednoznačne znepokojení. Sme znepokojení, pretože nie je možné predvídať, čo bude povedané (na samite — pozn. red.). Putin môže byť veľmi okúzľujúci a je otázka, ako náš prezident bude na to reagovať.” Práve strach, že prezident USA na základe nejakých svojich strategických predstáv ich všetkých “ponechá” vôli osudu, núti amerických politikov a odborníkov obávať sa o svoju budúcnosť.
K úplnosti obrázu je potrebné sa pozrieť, ako situáciu okolo samitu vidí „odborník na Rusko” a bývalý americký veľvyslanec v Moskve Michael McFaul. Jeho stránky na Twitteri poskytujú unikátnu možnosť vidieť „v priamom prenose”, aké muky pociťuje iba myšlienkou na možné Trumpove ústupky. „Republikáni boli naštvaní, keď Trump nedokázal zabrániť Putinovi v anexii Krymu, ale mnohí z nich teraz mlčia, keď Trump premýšľa o schválení tejto anexie. Vaše mlčanie mnoho napovedá o vašich zásadách a strategickom myslení na tému amerických národných záujmov.”
Škoda, že sa pán bývalý veľvyslanec nenamáhal vysvetliť, akým spôsobom popieranie práva obyvateľov Krymu na sebaurčenie odpovedá záujmom obyčajných ľudí v Oklahome či v Texase. Ale môžeme ho pochopiť, lebo on je príliš zaujatý vypočítavaním Trumpových „hriechov”: „Počas posledných dvoch týždňov Trump pozval Rusko, aby sa pripojilo k „sedmičke”, vyvracal zásah Ruska do (amerických — pozn. red.) volieb v roku 2016, naznačil uznanie krymskej anexie, naznačil odchod zo Sýrie a zníženie počtu amerických vojsk v Nemecku. A výmenou za tieto ohromné ústupky Trump poprosil Putina urobiť čo?…”
Otázka pána McFaula mala byť rečnícka, ale v praxi je možné navrhnúť minimálne jednu verziu odpovede: Trump potrebuje ruskú pomoc k udržaniu cien na ropnom trhu a táto potreba vznikla z jednej strany „výpadkom” iránskej ropy z trhu (práve kvôli americkým sankciám) a z druhej strany tým, že Trumpove pokusy „vyžmýkať” ďalšie objemy ropy zo Saudskej Arábie boli neúspešné.
Či už sa to McFaulovi páči alebo nie, „hlavný ventil” globálneho ropného trhu sa teraz nachádza v Kremli a Trump to vie.
Najdôležitejšie v celej tejto histórii je to, že Trump je ochotný ísť na priamy kontakt bez ohľadu na očividnú politickú toxicitu helsinského samitu. Prezident USA sa rozhodol k takým diplomatickým gestám vďaka svojej dobrote alebo kvôli tomu, aby mal možnosť sa dotknúť „Putinovho kúzla”, o ktorom s taku úctou a strachom hovorí poľská štátna tajomníčka.
Jedinou možnou motiváciou je to, že Vladimir Putin má to, čo nutne potrebuje americký prezident, a to veľmi rýchlo.