Moskva 9. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin,Sputnik-Vladimir Astapkovich)
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v relácii kanála Rossija 1 prehovoril o skutočných vzťahoch medzi Ruskou federáciou a Severoatlantickou alianciou. Predtým strany aktívne spolupracovali, oznámil
“Pred piatimi rokmi sme pomerne aktívne spolupracovali v Bruseli. Vyzeralo to tak, že máme varianty a možnosti, aby sme pokročili v realizácii (dohôd) ešte ďalej. Bohužiaľ to nie je len zastavené, ale s každým ďalším rokom to viac degraduje. Z našej strany sú všetky dvere otvorené, sme na takú spoluprácu pripravení,” uviedol Šojgu.
Samit v Londýne a “agresívne“ Rusko
V rámci spoločnej tlačovej konferencie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že aliancia bude usilovať o lepšie vzťahy s Ruskom, aby sa vyhla novej studenej vojne.
“Tiež ako prezident (Trump) pevne verím vo význam dialógu s Ruskom. Rusko je naším najväčším susedom a Rusko je tu, aby zostalo a my sa budeme usilovať o lepšie vzťahy s Ruskom… Musíme sa vyhnúť novým pretekom v zbrojení, novej studenej vojne,” uviedol Stoltenberg.
Potom generálny tajomník aliancie dodal, že v NATO sú presvedčení, že Rusko porušilo zmluvu INF (pozn. Rusko–americká Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu). “Dobrá vec je, že NATO dokázalo jednotne zareagovať. Všetci sme sa zhodli, že Rusko porušuje pravidlá. Všetci sme podporili americké rozhodnutie, pretože zmluva nebude fungovať, ak bude rešpektovaná iba jednou stranou,” povedal Stoltenberg.
Vo vyhlásení lídrov krajín NATO sa uvádzalo, že aliancia aj naďalej bude primerane a zodpovedne reagovať na rozmiestnenie nových rakiet stredného doletu Ruskom. Moskvu v dokumente opakovane obviňovali z faktickej likvidácie INF.
“Agresívne akcie Ruska predstavujú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Likvidácia zmluvy INF
2. augusta vypršala platnosť zmluvy INF. Na začiatku tohto roka Washington oznámil jednostranné odstúpenie od tejto dohody a obvinil Rusko z jej dlhodobého porušovania. Nároky Američanov sa týkali ruskej strely, ktorej dolet vraj presahuje 3000 kilometrov, čo je porušením zmluvy. V januári zástupkyňa amerického ministra zahraničia Andrea Thompsonová uviedla, že Washington odstúpi od zmluvy, keď Rusko strelu neodstráni.
Moskva však všetky obvinenia odmietla. Na ruskom ministerstve zahraničia uvádzali, že charakteristiky 9M729 neporušujú zmluvu. Zahraničným vojenským atašé potom predstavili odvolávacie zariadenie systému Iskander–M so štyrmi strelami 9M729, a tiež transportný a odpaľovací kontajner pre strelu. Zástupca ruského ministerstva obrany generálporučík Michail Matvejevský na brífingu poznamenal, že strela 9M729 nemôže byť natankovaná tým objemom paliva, ktoré by stačilo k porušeniu zmluvy.
Na začiatku júla podpísal ruský prezident Vladimír Putin zákon o pozastavení zmluvy INF. Rusko opakovane vyhlásilo, že plní všetky záväzky. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v tejto súvislosti poznamenal, že Moskva má pre Washington veľmi závažné otázky ohľadom dodržiavania zmluvy samotnými Američanmi. Podľa neho sú tvrdenia USA o porušovaní Zmluvy INF neopodstatnené.
Pokusy o zastavení pretekov v zbrojení
Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) ZSSR a USA podpísali v roku 1987. Strany sa zaviazali zničiť všetky pozemné balistické a riadené strely stredného (od 1 000 do 5 500 km) a krátkeho (od 500 do 1 000 km) doletu. Strany sa ďalej dohodli, že nebudú vyrábať ani testovať podobné strely. Dohoda však nezakazovala výskum, ktorý nevedie k výrobe a vykonávaniu letových skúšok zakázaných systémov.
Jedinou platnou zmluvou o obmedzení zbraní medzi oboma krajinami ostáva START III (o obmedzení strategických útočných zbraní), ktorú podpísali v roku 2010 Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť vyprší v roku 2021 a vo Washingtone sa zatiaľ nerozhodli, či má byť predĺžená. Rusko zo svojej strany neraz vyhlásilo, že je ochotné o tom rokovať.