Ruský analytik: „Klauni z NATO nás neohrozia, hrozba je Čína. Môžeme začať tým, že sa zbavíme mizernej propagandistickej komédie, o strategickom partnerstve s Čínou“

Moskva 25. augusta 2020 (HSP/VKP/Foto:shakhty.su)

Aleksander Chramčichin, zástupca riaditeľa moskovského Ústavu politickej a vojenskej analýzy, v článku “Presun kontingentov, nikto a nič nemôže ochrániť Ďaleký východ”, zverejnenom vo vplyvnom ruskom vojenskom magazíne Vojensko-priemyselný kuriér, kritizoval stav ruskej armády na Ďalekom východe. Podľa Chramčichina vybavenie ruskej armády v Centrálnom a Východnom vojenskom okruhu pripomína skôr múzeum starožitností

Ruská armáda pred desiatimi rokmi začala rozsiahle reformy zamerané na reštrukturalizáciu, modernizáciu a vybavenie vojakov v súlade s požiadavkami 21. storočia. Reformy priniesli Rusku úplne odlišné, pre Rusko priaznivé, geopolitické postavenie. Správnosť reforiem potvrdilo najmä úspešné nasadenie ruských síl v Sýrii.

Autor v článku však najmä upozorňuje, že vojenské jednotky v Centrálnom a Východnom vojenskom okruhu sú vybavené muzeálnou vojenskou technikou. Ide o oblasti ležiace od Moskvy až ku Kamčatskému polostrovu, rovnako ako prakticky celá dĺžka južných hraníc Ruska. Tieto jednotky nie sú schopné čeliť prípadnému útoku čínskej armády, alebo útoku Spojených štátov a Japonska na Ďalekom východe.

Samozrejme upadanie potenciálu ruských jadrových síl, spoločne s prudkým vojenským rozvojom u možných potenciálnych protivníkov vyvoláva v Kremli obavy, že niektorý z mocenských protivníkov môže skúsiť “šťastie”. Platí to najmä pre Čínu, ktorej sa vďaka rastúcemu počtu obyvateľov a zmenám v životnom prostredí neustále (a zrejme nezadržateľne) zmenšuje životný priestor.

“Je potrebné výrazne posilniť a dokončiť prezbrojenie vojsk Centrálneho a Východného vojenského okruhu. Ak je obrana krajiny západne od Uralu mimoriadne uspokojujúca, potom všetko na východ od nej má znamienko mínus,” píše Chramčichin.

Chramčichin upozorňuje, že skutočná hrozba prichádza z juhu: “Oveľa ťažšie sa bude bojovať na území (od Bajkalu po Vladivostok) proti radikálne obnovenej vojenskej sile Čínskej ľudovej armády. Určite môžeme začať tým, že sa zbavíme mizernej propagandistickej komédie, o strategickom partnerstve s Čínou a toho, že Čína nás vôbec neohrozuje. Je to však ešte väčšie tabu, než nekonečné príbehy o smrtiacej hrozbe od impotentných európskych klaunov z NATO.”

Ruský autor sa pýta, či naozaj potrebuje Rusko tak početné jednotky pri európskych hraniciach a navrhuje, aby sa presunuli na juh proti skutočnej hrozbe v podobe Číny. Na hraniciach s Čínou potom autor odporúča vytvorenie nových jednotiek s najmodernejšou vojenskou technikou.