Rusko by chcelo začať obchodovať s celým svetom bez ohľadu na sankcie. Má to však háčik

Moskva 29. septembra 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP/Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Vladimír Putin oznámil, že v rámci BRICS sa pracuje na nezávislom „platobnom a zúčtovacom okruhu“, ktorý bude slúžiť pre celý zahraničný obchod. Čo to je a ako to Rusku pomôže obchodovať so zvyškom sveta a zároveň obísť sankcie USA? Pýta sa v svojom článku pre ruské noviny Vzgljad Oľga Samofalová

Vladimir Putin oznámil práce na nezávislom „platobnom a zúčtovacom okruhu“ v rámci BRICS, ktorý má slúžiť celému zahraničnému obchodu a zvýšiť podiel rubľa na zahraničnoobchodných transakciách. Za tri roky – od roku 2021 do roku 2023 – sa podiel rubľa na zúčtovaní vývozu takmer strojnásobil. A v prvom polroku tohto roka sa tento podiel zvýšil na takmer 40 %.

„Som presvedčený, že hovoríme o takzvanom BRICS Bridge. Ide o špeciálnu platformu vytvorenú na medzinárodné zúčtovanie, predovšetkým medzi krajinami BRICS, hoci nie sú vylúčené ani ďalšie partnerské krajiny. Ruské ministerstvo financií začalo na tejto platforme pracovať pred dvoma rokmi,“ hovorí Iljas Zaripov, docent katedry globálnych finančných trhov a fintech na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite.

Ruské ministerstvo financií ju však oficiálne oznámilo až v júni tohto roka.

„Koncept novej platformy zahŕňa využívanie digitálnych finančných aktív (DFA), ktoré vydávajú centrálne banky, pričom DFA sú naviazané na národné meny. Systém tak umožňuje účastníkom zúčtovania vykonávať cezhraničné platobné a zúčtovacie transakcie rýchlo a lacno. Tento systém je určite jedinečný, pretože nikto nič podobné doteraz neurobil,“ hovorí Zaripov.

Odborník veľmi počíta s úspechom tejto ruskej iniciatívy. „Partnerské krajiny pravdepodobne túto iniciatívu prijmú pozitívne, pretože BRICS Bridge má mnoho výhod: rýchlosť zúčtovania, udržateľnosť, nepriame záruky centrálnych bánk, nezávislosť od národných a globálnych bankových systémov. Okrem toho, BRICS Bridge bude kompatibilný s tradičnými platobnými systémami zúčtovania v reálnom čase aj so systémami digitálnych mien centrálnych bánk. Nezávislosť a dokonca určitá uzavretosť platieb v rámci systému od svetových trhov zabezpečí toľko potrebnú stabilitu voči rizikám sankcií, čo je v súčasnej geopolitickej situácii mimoriadne dôležité,“ hovorí Zaripov.

Teraz všetko závisí od toho, ako rýchlo budú členovia BRICS schopní integrovať platobné mechanizmy navrhované Ruskom do svojich platobných systémov. „Verím, že to nebude trvať dlho, keďže zakladajúce krajiny BRICS už majú CFA národných bánk. Najprv začneme pracovať s tými krajinami, ktoré sú pripravené morálne a technicky, a potom sa, som si istý, pridajú aj ďalšie členské krajiny a štáty, ktoré ešte nie sú súčasťou BRICS,“ domnieva sa Zaripov.

Iní odborníci však tvrdia, že realizácia BRICS Bridge je spojená s mnohými zložitosťami, takže proces jeho zavedenia môže byť dlhý. „Tento proces si môže vyžadovať vytvorenie príslušnej infraštruktúry, v niektorých prípadoch aj úpravy vnútroštátnych zákonov viacerých členských krajín. Pri relatívne jednoduchom a vyváženom postupe by sme mohli hovoriť o piatich a viac rokoch,“ hovorí Vladimir Evstifejev, vedúci analytického oddelenia Zenit Bank.

„O téme nového platobného systému BRICS sa diskutuje už dlho a zatiaľ sa v reálnej rovine medzi krajinami bloku toho príliš nepohlo, keďže záujem oň majú len banky Ruska a Iránu, ktoré sú pod prísnymi vonkajšími sankciami. Ostatné rozvojové krajiny nemajú so zúčtovaním v dolároch prostredníctvom systému SWIFT žiadne problémy. Je to pohodlné, rýchle a lacné. Preto sa nikto neponáhľa s „vynájdením kolesa“, hovorí Alexander Potavin, analytik spoločnosti FG Finam.

Ďalšia, nemenej dôležitá otázka: pre akú platobnú jednotku bude tento systém zúčtovania prispôsobený? „Každý chápe, že aj najväčšie krajiny BRICS majú nekonvertibilné meny: Čína má duálny systém jüanov, India má nekonvertibilnú rupiu, ruský rubeľ sa takmer prestal obchodovať na burze, pretože je pod sankciami USA. Už skôr členské krajiny odmietli vytvoriť nejakú jednotnú menu krajín BRICS,“ konštatuje Potavin.

Napokon, mnohé členské štáty bloku nie sú právne pripravené na používanie digitálnych finančných aktív. “Na vytvorenie nezávislého systému zúčtovania v rámci BRICS je potrebné zbaviť sa niektorých obmedzení pohybu kapitálu medzi krajinami bloku.

Predovšetkým ide o opatrenia na kontrolu meny, ktoré majú Rusko, Čína a Brazília. Ďalej sú to obmedzenia niektorých druhov transakcií na účtoch občanov v zahraničí, zákaz rezidentom v Indii prijímať vklady od nerezidentov a iné. Existujú obmedzenia týkajúce sa priamych investícií. Pokiaľ neexistuje voľný pohyb kapitálu medzi partnermi, nie je možné hovoriť o jednotnom systéme zúčtovania v rámci BRICS,“ uviedla Antonina Levašenková, vedúca centra Rusko-OECD Ústavu ekonomických výskumov Prezidentskej akadémie.

Podľa nej je nereálne úplne sa vzdať zaužívaného západného systému zúčtovania. Napríklad Spojené štáty sú jedným z najväčších investorov Číny a naopak. Podobne aj ekonomiky ostatných krajín BRICS sú navzájom a prostredníctvom investícií úzko prepojené s inými krajinami. Mnohé z najväčších svetových spoločností sú registrované v jurisdikciách s nízkymi daňami, ktoré používajú štandardizovaný systém vyrovnania, hovorí Levašenková.

Nakoniec nie je celkom jasné, ako dlho bude trvať vyriešenie všetkých problémov a zavedenie nezávislého platobného a zúčtovacieho okruhu v krajinách BRICS. Sankcie platia už v súčasnosti. Preto je celkom logické, že Rusko hľadá iné spôsoby, ako obísť sankčné obmedzenia.

Ide o prechod na ruble a jüany v medzinárodnom obchode, dokonca sa hovorí o barterových obchodoch s Čínou v oblasti poľnohospodárstva. Rusko tiež testuje digitálny rubeľ a po uzavretí príslušných medzinárodných dohôd legálne povolilo jeho používanie v medzinárodnom zúčtovaní. Zatiaľ však takéto zmluvy neexistujú, konštatuje Antonina Levašenková. Turecko uviedlo, že prenesie obsluhu transakcií s Ruskom na špecializovanú úverovú organizáciu.

„Keď je krajina izolovaná od vonkajších finančných trhov, hľadá spôsoby a prostriedky, ako obísť vonkajšie obmedzenia. Zároveň sa však za posledné dva roky dramaticky zvýšili náklady na podnikanie. Dokonca aj platby do tzv. spriatelených krajín v cudzej mene sa často menia na bolesť hlavy kvôli hrozbe sekundárnych sankcií,“ povedal Potavin.

„Som presvedčený, že všetky tieto cesty sú dočasné a vytvárajú sa pred plnohodnotným uplatnením medzinárodného platobného systému BRICS Bridge. Vplyv Spojených štátov síce rýchlo klesá, ale zatiaľ Spojené štáty nemožno odpísať. Ale keď začne fungovať BRICS Bridge, myslím si, že nebude motivácia vymýšľať komplikované schémy na vyrovnávanie dovozných a vývozných transakcií,“ uzatvára Iljas Zaripov.

Prečítajte si tiež:

• USA urobili chybu a rozvojové krajiny teraz čakajú na menu BRICS, ktorá nahradí dolár
• Brettonwoodsky systém sa prežil, BRICS vytvorí nový